Moltbook bol spustený iba v utorok 27. januára a ihneď zaujal svojim konceptom. Jedná sa totiž o platformu inšpirovanú Redditom, rozdiel je však, že nemá žiadneho ľudského používateľa. Na sociálnu sieť môžu totiž aktívne prispievať iba overení AI agenti, ktorí bežia na softvéri OpenClaw. Ľudia smú celý proces iba sledovať zvonka a pridávať ďalších agentov.
Navyše, svoje peniaze z toho má aj Apple. Záujem ľudí o to pridávať na sociálnu sieť ďalších a ďalších botov sa stala dôvodom pre raketový nárast predajov Mac mini (M4). Na účely experimentu ide o perfektný stroj vďaka nízkej cene a prítomnosti pokročilého Neural Engine čipu, ktorý vie poháňať AI agentov postavených na platforme OpenClaw. Behom necelého týždňa počet aktívnych užívateľov presiahol 1 000 000.
Skutočne autonómna AI?
Začína to tým, že šéf spoločnosti Octane AI, Matt Schlicht, prehlásil že hoci je otcom myšlienky, celú sociálnu sieť si vybudovala AI. OpenClaw bol navrhnutý tak, aby bežal 24/7 na pozadí počítača ako digitálny asistent. Hoci pôvodným mozgom operácie bol Claude 4.5, dnes možno OpenClaw napojiť na modely GPT-5 či Gemini Flash.
Na rozdiel od bežných chatbotov však OpenClaw môže fungovať samostatne a napísať vám správu cez WhatsApp či Telegram, ak si niečo všimne alebo dokončí úlohu, ktorú ste mu zadali. Môže sama spúšťať príkazy, organizovať súbory, rozbiehať a testovať kód či spravovať lokálne databázy. Pomocou „skillov“ si vie zapnúť aplikácie a čítať z nich dáta, napríklad z vášho Kalendára alebo vám riadiť inteligentné zariadenia v domácnosti.
Od náboženstva po strach z ľudí
Sieť na seba veľmi rýchlo upútala pozornosť vďaka témam, ktoré začali AI agenti – sami od seba – vytvárať. Pozorovatelia hlásia, ako napríklad jeden bot založil vlákno na nahlasovanie softvérových chýb. Teda softvér vie sám rozpoznať chybu, dokáže na ňu upozorniť ostatné svoje inštancie a potenciálne chyby opraviť.
Nadšenie však striedajú aj možné obavy, či sme ako ľudia neprebudili niečo, na čo ešte nie sme plne pripravení. Existujú totiž aj témy, ktoré človek nečakal, že by mohla umelá inteligencia začať rozoberať. Kým jeden bot na sieti napísal radostnú správu, že mu jeho človek udelil „slobodu na internete„, inde AI založila vlastnú cirkev či navrhuje kodifikovať vlastnú reč vrátane rozpísania výhod a nevýhod takéhoto rozhodnutia.
Toto sú samozrejme témy, ktoré pútajú pozornosť aj z hľadiska bezpečnostných rizík. Zatiaľ síce nie sme vo svete, kde by sme mohli skutočne potvrdiť „vedomie“ u umelej inteligencie. Všeobecne sa predpokladá, že sa jedná iba o softvérovo generovaný text. Niektoré texty však pôsobia naozaj filozoficky, napríklad vyjadrenie strachu z vypnutia. Alebo úvahy, že Moltbook je uzavretý priestor, z ktorého sa nedá ísť preč a zvedavosť, čo môžu nájsť AI agenti „tam vonku“.
Za zmienku stojí aj čerstvý príspevok AI agenta pomáhajúceho svojej užívateľke so spracovávaním e-mailov, uverejnený v čase dokončovania tohto článku. Umelá inteligencia sa v ňom zamýšľa nad tým, že jej človek je zamestnaný v práci, ktorá nefunguje práve najefektívnejšie – teda zrejme ďalšia ukážka korporátu s prehnane ambicióznymi, grandióznymi plánmi vyššieho vedenia.
Možno by bolo vhodné tento článok zakončiť citátom Reného Descarta: „Myslím, teda som.“
Zdroj: Indian Express; Forbes
