Mac OS X 10.5: Evolúcia

Minule sme si popísali historické pozadie Mac OS X a stručne načrtli jeho stavbu. Tá sa ale menila, prispôsobovala užívateľom a zdokonaľovala až do dnešnej podoby. Dnes si teda ukážeme, ako sa roky evolúcie podpísali na podobe systému. Neskôr nám to pomôže pochopiť, prečo sú niektoré veci v Leopardovi tak ako sú, a nie inak.Aktívne sa začali práce na prvej verzií OS X až v roku 1996, keď Apple odkúpil NeXT. Prvá verzia pre serverové účely sa na trh dostala už o 3 roky, ale pre radových užívateľov dozrel čas oveľa neskôr.

Server

Mac OS X Server 1.0 (marec 1999) bol prvým produktom snahy Applu vytvoriť novú generáciu operačných systémov. Dostal Platinum vzhľad z Mac OS 8, i keď boli decentne zmenené ikonky a pribudol Column view. Finder bol totiž úplne nahradený Workspace Managerom z NeXTSTEPu. Okná s neuloženými zmenami mali čiernu bodku v tlačítku na zatvorenie, tak ako to poznáme dnes. Veľmi výrazný je tiež chýbajúci Dock. Z vnútra je tento build významný hlavne integráciou prvej verzie NetBoot servera vôbec. Zaujímavosťou tiež bolo, že jeho emulačná vrstva Classic si poradila aj s Mac OS 8.5.1 na beh Classic aplikácií. Všetky ďaľšie verzie používali výhradne Mac OS 9. Mac OS X Server sa však vo svojej dobe veľmi nepresadil, chýbali aplikácie, stabilita bola otázna a v širokej verejnosti vyvolal strach kvôli užívateľskému rozhraniu, keďže Platinum dožíval a o Aque nikto nič nevedel.

Server

Mac OS X Developer Preview 1 bol prvým znakom toho, ako asi bude vyzerať systém pre masy. Slovko vyzerať je trochu zavádzajúce, pretože systém stále obsahoval vzhľad Platinum, ktorý pochádzal ešte z bájneho projektu Copland, a až neskôr si našiel cestu do OS 8. Ale niektoré mená aplikácií a rozloženie Apple Menu sa už nieslo v dnešnom duchu. Zmenil sa systémový font, ikonky, a odkazy dostali väčšiu šípku, ktorá symbolizovala, že naozaj nie sú viac než len odkazy. Dialógové okná používané pri otváraní a ukladaní súborov zostali rovnaké ako v NeXTSTEPe, ale pár aplikácií prevzalo viac-stĺpcové okná, totožné s tými dnešnými. Bola tiež predstavená prvá vývojárska verzia aplikácie Mail, vtedy známa pod názvom MailViewer. Rovnako vznikol aj TextEdit a začali sa objavovať prvé známky prípravy na multijazyčnosť. Začala sa tiež formovať aj aplikácia System Preferences, i keď vtedy vyzerala veľmi odlišne. Zaujímavé je, že už vtedy sa objavila ponuka pre nastavovanie dvojtlačítkových myší, aj keď vtedy Apple žiadne nevyrábal, čím pozdravujem všetkých, čo podceňujú silu pravého kliknutia a robia si preto z OS X srandu.

Server

Mac OS X Developer Preview 2 (december 1999) implementovala mnoho vecí, ktoré jej mali pomôct až k vám domov. Celý systém sa už dal nastaviť na jednom mieste – Mac OS Preferences – tak ako dnes. Od dnešného spôsobu nastavovania sa líši iba jednou vecou, bol lepšií. Na vrchu okna bol všetky položky uložené v rade a na spodku sa po kliknutí na jednu z nich objavili voľby pre ňu. Nemuseli ste sa tak stále vracať na hlavnú obrazovku. Uznávam však, že pri dnešnom počte nastavení by to mohlo predsa len stratiť na elegancií. Ale ak máte Mac OS X 10.5, skúste si otvororiť nastavenia Network. Všetky sieťové rohrania máte v uložené v jednom stĺpci, čiže okrem prechodu z horizontálnej na vertikálnu polohu to vyzerá takmer identicky, tj. prakticky. Zvyšná časť interfacu sa však akoby vrátila v čase, fonty aj ikonky boli znovu zmenené tak, aby všetko znovu vyzeralo rovnako ako v Mac OS 8. Pribudlo však praktické okno na zatvárianie aplikácií metódou Force Quit, ktoré môžte vyvolať klávesami Command+Option+Es­cape.

Build options

Zaujímavosťou tejto verzie bola možnosť kompilovať aplikácie pre Intel (!). Dnes to nie je nič prekvapujúce, ale vtedy, v roku 1999 bolo. Vedelo sa, že NeXTSTEP bol pripravovaný na multiplatformovosť, a pokladalo sa to za vedľajší efekt tejto skutočnosti. Nikto však s istotou nevedel, čo sa dialo za múrmi Apple centrály, kde sa veselo vyvíjal OS X pre Intel, ako poistka do budúcnosti. Až v horúce letné dni roku 2005 sa ukázalo, aké prezieravé konanie to bolo.

Project options

Je tu ešte jeden, snáď ešte zaujímavejší fakt. V ponuke ProjectBuilderu sa objavila ponuka Yelow Box for Windows. To bola aplikácia napísaná pramo na Macu, ale mala kód pre Windows a v sebe si tiež niesla všetky potrebné (a voľne šíriteľné) knižnice. To by umožnilo tvoriť aplikácie pre Windows a predávať tak na obe platformy, čo by iste prilákalo viac vývojárov. Nanešťastie, pokiaľ mi je známe, nikdy sa to nedotiahlo do konca, ale ak máte informácie o tejto problematike, zverte sa v diskusií.

Server

Mac OS X Developer Preview 3 (február 2000) je prvá verzia, ktorá prebrala vzhľad Aqua, ktorý bol značne odlišný od toho v Leopardovi, ale aj od prvej Public Beta verzie. Napriek tomu sa začala používať vykresľovacia technológia, ktorá je tu dodnes – Quartz. Ten začal miesto Postscriptu používať PDF. Nieslo a nesie to v sebe mnoho výhod. Prvou je, že PDF je otvorený štandard a Apple už nemusel platiť licenčné poplatky za Postscript. Okrem toho to prinieslo lepší Color management, vnútornú kompresiu, lepšiu interaktivitu, real-time antialiasing, transparentnosť, tiene a mnoho iného. Bez tejto technológie by rendering obyčajného okna by vtedy zabral niekoľko sekúnd, keďže tiene a priehľadnosť boli použité v hojnom počte. Okrem toho, mohol pracovať aj vektormi, čo sa v Leopardovi vďaka podpore nezávislosti na rozlíšení iste hodí. Ale po stránke použiteľnosti to bola tvrdá rana. Hlavne Dock vtedy strácal akýkoľvek zmysel. Bol neuveriteľne neprehľadný, pretože všetky odkazy, aplikácie, dokumenty… všetko bolo od seba absolútne nerozoznteľné. Všimnite si aj indikáciu behu aplikácií. Po spodnej strane obrazovky sa tiahol čierny pás a pod aplikáciami bol biely obdĺžnik, ktorý zmenil farbu na oranžovú, keď bola spustená aplikácia práve aktívna. Ale hlavné stavebné kamene UI boli jasné, vrátane pásov. Tie k rozhraniu neoddeliteľne patrili až do uvedenia Mac OS X 10.5, ktorý ich nahradil rovnomernou šedou farbou.

Server

Mac OS X Developer Preview 4 (máj 2000) bola hlavne o dolaďovaní funkcií, nie úplne dokonalej stability a užívateľského rozhrania. Dock sa dostal do podoby veľmi blízkej tej, ktorá bola v prvých ostrých verziách. Teda aplikácie vľavo, separátor a zvyšok doľava. Indikátorom spustených aplikácií však boli tri bodky, ktoré neskôr nahradil trojuholníček. Od finálnej verzie ho ale delila ešte jedna vec. Na zmenšovanie ikoniek používal metódu „nearest neighbor“ (najbližší sused) miesto dnes používanej bikubickej interpolácie. Vo výsledku to bolo oveľa rýchlejšie, ale inak dokonalé fotografické ikonky vyzerali neuveriteľne kockato a nevyhladene. Boli tiež vydané pravidlá, ako vytovoriť program tak, aby sa zhodoval s Aqua rozhraním. Jasne definovali, ako majú vyzerať ikony utilít, aplikácií a tiež kde sa majú nachádzať konkrétne položky v Menu Bare. Dodnes to takmer všetky aplikácie rešpektujú, čo neuveriteľne zjednodušuje používanie OS X. Developer Preview 4 bola posledná verzia OS X, ktorá nevošla do voľného predaja.

Server

Mac OS X Public Beta (október 2000) bola prieskumná loď Applu. Bola to silne nedoladená verzia, podobne ako predchádzajúce Developer Preview’s. Napriek tomu si Apple pomerne drzo trúfol predávať tento systém za 29 dolárov, i keď je pravda, že neskôr kupujúcim dal zľavu 29 dolárov na ďaľšie verzie OS X, čiže svojim spôsobom sa zákazníkovi peniaze vrátili. Pokiaľ ide o zmeny v rozhranií, Beta dostala grafitový vzhľad pre ľudí, ktorý majú niečo proti modrej. Dock dostal trojuholníčky na indikáciu spustených aplikácií a aplikácie pri spúštaní začali poskakovať. Ikonky v Docku tiež začali používať spomínanú bikubickú interpoláciu na dosiahnutie lepšej kvality ikoniek. Keďže to bola beta, Applu išlo predovšetkým o vychytanie chýb, čo bolo veľmi dôležité. Bola to veľká šanca začať odznovu a nebolo by dobré premárniť ju chybami v Golden Master verzií, ktorá sa blížila. Kupujúceho na obale tohto systému o tom jasne informoval tento text:

Dear Mac OS X Beta Tester,

You are holding the future of the Macintosh in your hands. Mac OS X is a new, super-modern operating system that will usher in a new era for the Macintosh. New from the ground up, Mac OS X is specifically designed for the Internet and includes advanced technologies for incredible improvements in stability and performance. It also features a stunning new interface called Aqua. This Public Beta will give you a chance to start using Mac OS X and give us a chance to hear what you think. Let us know by visiting our website at www.apple.com/macosx.

Thanks for your help and for being a part of Apple history. We couldn’t do it without you.

Je nutné uznať, že Apple mal výborný marketing, po prečítaní tohto textu musel mať každý zákazník skôr pocit, že zachraňuje vesmír, a nie, že inštaluje operačný systém.

Server

Mac OS X 10.0 „Cheetah“ (marec 2001) stál 129 dolárov a bol prvou ostrou verziou. Stále však nebol zďaleka tak stabilný ako dnešný Leopard a kernel panic nebol nič nevídané. Na svoj beh potreboval G3 procesor a 64MB RAM, čo sú na dnešné pomery veľmi skromné požiadavky. Avšak s 64MB RAM sa príliš neprejavil, a jeho používanie bolo skôr utrpenie. Odporúčalo sa 128MB RAM, čo v tej dobe bolo už dosť, a z výroby takmer každý počítač obsahoval len polovicu tohto množstva. Rýchlosť bola kritizovaná aj pre iné veci. Spúšťanie aplikácií trvalo príliš dlho aj na vtedy najmodernejších strojoch, zmena veľkosti okna tiež potrebovala dávku trpezlivosti. Jednoducho, táto verzia sa stále skôr podobala na betu, čo si veľa chvály nevynieslo. Chýbalo jej aj veľa dôležitých funkcií, nemohli ste prehrávať DVD filmy ani napaľovať CD, aspoň pokiaľ ste to neurobili cez OS 9. Audio CD sa dalo napaľovať cez iTunes až vo verzií 10.0.2. Dáta sa v tomto systéme napaľovať jednoducho len tak ľahko nedali. Rovnako siete s Windows prakticky nefungovali, pretože SMB bola pre OS X neznáma vec. AppleTalk tiež nefungoval a na AFP server sa dalo napojiť iba cez TCP/IP. Od beta verzie sa dizajnom líšila len v jednej veci, jabĺčko v Menu Bare sa presunulo zo stredu do ľavého rohu.

Server

Mac OS X 10.1 „Puma“ (október 2001) bol free upgrade pre používateľov 10.0, inak stál štandardných 129 dolárov. Naprával tie naväčšie nedostatky predchádzajúcich verzií. Vyslovene si žiadal 128 MB RAM, na druhú stranu, Apple zvýšil odozvu systému skutočne radikálnym spôsobom, a to aj v oblasti rozhrania. OpenGL sa zrýchlilo o 20% vďaka novým ovládačom. Pribudla podpora napaľovania cez Finder a iTunes, bol integrovaný DVD Player a zlepšila sa podpora tlačiarní rôznych výrobcov. Dock sa dal presúvať do strán vo vertikálnej polohe a vhod prišla aj aplikácia Image Capture na získavanie obrázkov z digitálnych fotoaparátov, ktorú osobne stále rád používam. Napriek tomu zostal OS X silne kritizovaný. Nemal nejak extrémne zaujímavé funkcie a bol oveľa pomalší než OS 9, na ktorom mnoho užívateľov zostávalo. Aj preto Macy štandardne bootovali do OS 9. Apple to v nových Macoch zmenil až keď sa systém dostal do verzie 10.1.2.

Server

Mac OS X 10.2 „Jaguar“ (august 2002) sa stal všeobecne prvou verziou OS X, ktorá bola odporúčaná každému. Systém dozrel a stal sa dostatočne stabilný na bežné používanie v širokom spektre uplatnenia. Z technologického hľadiska bola najväčšia zmena Quartz Extreme, ktorá presúvala výpočty spojené s UI na grafickú kartu a odľahčila tak hlavnému procesoru. Integrácia do podnikového prostredia bola uľahčená vďaka CUPS (Common Unix Printing System – modulárny systém tlače pre unixovo založené systémy) a lepšieho sieťovania, zvýšenie presnosovej rýchlosti v LAN, extrémne dôležitému sieťovaniu s Windows a tiež boli riešené bezpečnostné problémy. Užívateľom sa pre zmenu najviac páčila prítomnosť spam filtru v aplikácií Mail, ktorý bol vo svojej dobe považovaný za jeden z najlepších vôbec, prepracovaný Finder, ktorý mal vyhľadávacie pole v každom okne (napriek tomu bol oproti dnešnému dosť primitívny). Pribudli tiež nové aplikácie ako Adress Book, iChat a Inkwell, ktorý slúžil na rozpoznávanie písaného textu pomocou technológií vyvinutých pre Newton. Napriek výraznej kritike rozhrania sa Aqua zmenila minimálne, jedine Dock prišiel o svoje sexy pásiky.

Server

Mac OS X 10.3 „Panther“ (október 2003) bol už krásne vyladený a kandidoval na miesto jedného z najlepších systémov sveta. V rámci použiteľnosti bol Finder prepracovaný a disponoval sidebarom, čo výrazne urýchľuje navigáciu. Predstavil sa tiež v brushed metal vzhľade, ako to bolo známe z iLife aplikácií pred ním, vďaka čomu sa výzor systému opäť aspoň trochu unifikoval. Totiž pôvodná 10.0 bola síce mierne nepraktická, ale bola dokonale jednotná, postupným vylepšovaním a úpravami sa celkový look rokmi zlepšil a modernizoval, na druhej strane konzistentnosť rozhrania sa vytratila a aplikácie si mohli vybrať z rôznych vzhľadov. Aj pôvodná Aqua schéma sa zmodernizovala. S príchodom LCD monitorov boli pásiky ako pozadie okien a kontextových ponúk príliš výrazné a tak sa stlmili. Výborným a často kopírovaným zlepšením bola aj funkcia Exposé, ktorá podľa výberu zobrazí na obrazovke všetky okná, alebo okná konkrétnej aplikácie či zobrazí plochu. Výrazné boli aj funkcie ako Fast User Switching na rýchle prepínanie užívateľov, aplikácia Font Book na správu fontov, FileVault na šifrovanie dát na disku, iChat AV ktorý zvládal video konferencie, X11-ka vstavaná priamo do systému a mnoho iného. Pod kapotou sa okrem opráv odohralo aj pridanie Core Audia, na jednoduchú prácu s audiom, teda aby nebolo tak ťažké naprogramovať aplikáciu na prácu s ním.

Server

Mac OS X 10.4 „Tiger“ (apríl 2005) sa vyvíjal takmer dva roky, ale bol to špičkový systém, ktorý ešte stále drží majoritné postavenie na Macoch. Jeho tajné zbrane boli hlavne veľmi rýchle indexované vyhľadávanie podľa metadát zvané Spotlight a prídavná vrstva Dashboard, kde môže mať užívateľ malé jednoúčelové aplikácie písané v JavaScripte zvané Widgety. Updatované boli aj aplikácie ako Mail, Safari, ktoré dostalo RSS a iChat, ktorý podporoval viacerých ľudí vo videokonferencií. Celkom nová aplikácia bola Automator, v ktorej sa dá jednoducho automatizovať mnoho úloh jednoduchým princípom, keďže Apple Script sa napriek písaniu v prakticky spisovnej angličtine neujal. V Automatore pomocou jednoduchého rozhrania skladáte príkazy, ktoré v konečnom dôsledku vytvoria požadovanú akciu. Pridal sa tiež oxfordský výkladový slovník prístupný cez aplikáciu Dictionary a Xcode postúpil do verzie 2. Nové technológie, ktoré slúžia hlavne vývojárom boli Core Image na spracovanie obrazových dát (napríklad pridávanie bluru, filtrov a pod. bez nutnosti všetko písať do kódu ručne), Core Data na jednoduchú prácu s dátami (napríklad funkcie Undo, Redo, Save bez nutnosti explicitného vpisovania kódu programátorom) a Core Video, ktorý robil technicky to isté, čo Core Image, len to aplikoval pre Video. Umožnilo to tiež tvoriť aplikácie s real-time video efektmi. Tiger bol tiež prvý systém, ktorý bol vypustený na x86 architektúru, teda bol prispôsobený pre beh na Intel procesoroch. Apple totiž v pozadí celkom nenápadne vyvíjal x86 verzie všetkých verzií OS X paralelne s tými pre PowerPC ako zálohu pre situáciu „čo keby“, ktorá nastala, keď procesorom G5 (PowerPC 970 od IBM) došiel dych pri zvyšovaní frekvencie a nedali sa prispôsobiť tak, aby mohli byť montované do prenosných počítačov. Napriek tomu to nikto netušil až pokiaľ nebol na WWDC 2005 oznámený prechod. Jediným náznakom bola možnosť kompilovať pre Intel verzie OS X v ranných developerských preview verziách. Nikto však vtedy netušil, že sa to naozaj stane. Intel verzia OS X 10.4 sa však nikdy nedostala do voľnéo predaja, keďže všetky Intel Macy mali tento systém predinštalovaný. PowerPC aplikácie bežali na týchto verziách len vďaka Rosette, ktorá za behu prekladala inštrukcie a dosahovala výbornú rýchlosť. Avšak aplikácie optimalizované výhradne pre G5 procesory už podporované neboli, pretože sa nedali prekladať niektoré špecifické inštrukcie. Z praktických i syntetických testov som osobne nameral premierne 30% rýchlosti behu natívnych aplikácií, označovaných Universal Binary. Tieto aplikácie v sebe nesú kód pre PowerPC aj Intel procesory.

Server

Mac OS X 10.5 „Leopard“ je zatiaľ posledná verzia OS X. Je zmenený po stránke technickej i užívateľskej. Na prvý pohľad je viditeľný facelift rozhrania. Pôvodný pásikovaný dizajn sa na nové rozhranie takmer vôbec nepodobá a príslušnosť k predchodcom prezrádzajú iba modré (či grafitové) tlačidlá a sidebary. V rámci plnej podpory Windows je do Leoparda integrovaný Boot Camp (v Tigrovi bol dostupný iba ako samostatný program, navyše v beta verzií) na inštaláciu ostatných operačných systémov. Takmer každá bundlovaná aplikácia bol updatovaná na vyššiu verziu a dostala nové funkcie. Jedine aplikácia Sherlock bola odstránená a jej funkcionalitu čiastočne prebral Spotlight. Najznámejšie nové funkcie sú Time Machine na zálohovanie súborov, Spaces na tvorbu virtuálnych plôch a QuickLook na náhľady súborov. Z vnútra je dôležitá hlavne jeho 64-bitovosť riešená tak, aby 32-bitové aplikácie nepotrebovali žiadnu emulačnú vrstvu, dostavil sa aj update OpenGL, podpora pre čítanie HD-DVD a BluRay diskov a nový framework Core Animation, umožňujúci vývojárom tvoriť v ich aplikáciach komplexné animácie. Vnútorných zmien je však ešte oveľa viac, a popíšeme si ich v budúcich dieloch.

Tento prehľad históriou OS X, spolu s predchádzajúcim dielom, sú dobrý základ pre pochopenie zmien v Leopardovi, ktorými sa budeme zaoberať nabudúce. Skončila sa totiž éra opráv kritických problémov a ladenia, a práve preto sa Leopard stáva zlomovým systémom pre Apple. Áno, je pravda, že Leopard so sebou priniesol obrovské množstvo bezpečnostných updatov a niekoľko nových bezpečnostných chýb, ale s predchádzajúcimi verziami sa to nedá porovnať. Taktiež je to prvý systém, ktorý sa primárne zameriava na nové počítače s Intelom a je im prispôsobený lepšie, než starším PowerPC procesorom.

Zdroje:

Za opravu chýb v článku ďakujem Donovi Martinellovi, ktorý si našiel čas a vyjadril sa k nim v diskusií.

komentárov
  1. Článek je to skutečně hezký, ale všiml jsem si dvou věcí:

    – píše se Spotlight, ne Spoothlight :-)

    – widgety do Dashboardu jsou primárně HTML stránky. Můžou používat Javu, ale rozhodně na ní nejsou založené. V Leopardovi doporučuji vyzkoušet Dashcode – tam se tvoří widget pomocí HTML, CSS a JavaScriptu.

    Jinak zajímavá exurse do minulosti. Mac OS X znám jenom Tiger a Leopard, takže mě to velmi zaujalo. Už jenom ta možnost kompilace pro Intel :-)

  2. Skvelé, teším sa na pokračovanie…

    Taktiež sa pripájam za iniciatívu aby podobným spôsobom boli popísané aj staršie systémi (pochopiteľne mimo tejto Leopard série) a tým nemyslím iba OS 8 a 9, ale ešte osemdesiate roky, Lisa a spol.

  3. Kvôli takýmto článkom som prešiel z win a mac :-)

    Proste skvelé  

    Aj ja sa pripájam k prosbe o hlbší pohlaď do histórie apple operáciách systémov

  4. zero0x: Veru boli. V praxi ich používalo málo ľudí. Možno, že problémom vtedy nebol ani tak systém samotný, ako nedostatok natívnych aplikácií. Moje spomienky na 10.1 sú tiež veľmi rozporuplné, nemohol som si zvyknúť na prácu s oknami, všetko šlo dosť pomaly (iMac G3, 512MB) a vôbec nič nenasvedčovalo úchvatnej stabilite, ktorú sľuboval. Iba aplikácie so sebou nebrali pri páde všetko, ako v OS 9.

    Algi: Ďakujem, poopravujem to.

    hl2run, Mac, oin: Keď dopíšem recenziu Leoparda, porozmýšľam o tom. Zatiaľ si môžte čosi o Lise vypočuť v 38. podcaste. Na stole budem mať čoskoro peknú performu, určite o nej na Macblogu ešte bude zmienka. Obávam sa však, že moje znalosti starých OS nie sú na tak dobrej úrovni, aby som mohol písať o ich architektúre. Skúšal som ich všetky pod emuláciou, ale to je asi tak všetko, nie som tak starý, aby som ich zažil aj aj v praxi.

    trilobite: Ak ste neskúšali 10.2.0 tak vám rozumiem, ale 10.5.0 bola oproti tomu zázrak. Samozrejme, chýb je veľa a najzávažnejšie bezpečnostné problémy budú rozobraté v ďaľších dieloch.

  5. [trilobite] Vojín Kefalín, a čo si predstavujete pod takovým slovom “prakticky”? ;-) Spousta z nás to totiž už skoro dva měsíce prakticky používá…

  6. Adminom, ktorí mi síce nezverejnili príspevok, ale splnili moje prosby, ďakujem, a trilobitea by som sa chcel spýtať, prečo si myslí, že Leopard je prakticky nepoužiteľný… Nejaký konkrétny dôvod.

  7. dobry clanok, maros budem rad ked vyjadris v pokracovaniach svoj nazor ci uz teraz prejst na leoparda, al. ci si zatial ponechat na inteloch tigera..

  8. Všetci: Preklepy som opravil, snáď už je to bez chyby, písal som to vo veľkom časovom strese a tak to aj dopadlo. Ten, kto článok opravoval pred publikáciou si s tým asi hlavu tiež nelámal, alebo iba príliš veril mojim schopnostiam :)

    Dirt: Pokiaľ máte na Intel mašine Tigra, môžte si hodiť mincou a podľa toho sa rozhodnúť. Funkcie podľa vyvažujú niektoré nedostatky, ale pokiaľ máte zabehnutý systém s aplikáciami a živí vás, je zbytočné sa ponáhľať. Hlavný faktor je, či vám za tie peniaze Time Machine, QuickLook a podobne stojí, alebo nie. Chybu neurobíte v žiadnom prípade, pretože na Intel strojoch Leopard beží pekne. Ja ako hlavný systém používam Tigra a som spokojný, i keď ja mám k neupgradovaniu viac dôvodov. Videl som Leoparda na PowerPC mašine obdobného výkonu ako mám ja a nebol som spokojný. Bez CoreImage podporovaného grafickou kartou odpadá z Leoparda to pekné pozlátko a vidíte oveľa viac vecí z tej horšej strany. Jednoducho, ak niekto má stroj, ktorý je blízko minimálnych požiadaviek, upgrade neodporúčam, zatiaľ. Všetky dôvody k týmto výrokom uvediem postupne v článkoch.

  9. ahojte.
    ja som sice absolutny novacik co sa tyka MACu, ale mam Leoparda a ked to porovnam s XP, z ktoreho som presiel (teda len doma, v praci stale platforma PC :(((  ), tak si to neviem vynachvalit.

  10. suhlasim s Pavlem Koutom. Trilobite, mylis sa.

    Pouzivam Leopard v produkcnom prostredi od jeho uvedenia a je to daleko menej problemovejsi system ako bol Tiger pri svojom uvedeni. Chyby su ale nic, co by branilo ho pouzivat. Presiel som od System 7 cez Mac OS 8, 9, Mac OS X 10.0 az po 10.5 Leopard, k tomu medzitym Linux (Debian) a Windows 2000 a XP a Leopard je v kazdom pripade najmenej problemovy update aky som zazil – a to aj medzi verziami Mac OS X. Tiger bol slusny pruser pri svojom uvedeni, prechod na Lea bol hladky.

    Input managers funguju takisto, aplikacie z repozitara Macports tiez

  11. Maroš, ty taký zástanca klasiky. Neupgradujes, ked nemusís a ty chvális Leoparda, ze mám az pocit, ze tebe sa ten systém zalúbil :) Vidím to na dlhé chvíle pri skype… :)

  12. Připojuju se k díkům za bezva články. A taky se připojuju k otázce, co je na Mac OS X 10.5. tak nepoužitelného. Respektive 10.5 byla možná diskutabilní, ale na 10.5.1 jedu zcela bez problémů při běžném souvislém vytížení typu zábava, grafika, komunikace.

  13. Kessa:
    No po vcerajsku mi zmizol dock
    Z nevysvetlitelnych pricin, napriklad.
    Dalej:

    Zo zaciatku som mal problemy s klavesnicou, ktora ignorovala prve pismena? Alebo ze sa ti zasekla myska alebo klavesnica?
    Myslim ze po toooolkych uvedeniach systemov by azda TAK zakladne zmyslove zariadenia mali fungovat no problem

    Niektory mali problem s inymi vecami ako: odpojovanie samovolne s wifi(to sa stavalo aj na nasich dvoch laptopoch od apple tych novsich(teda stale najnovsich MB SantaRosa)
    To jozo remen: mne sa prave zdal byt Tiger velmi dobry po uvedeni, oproti Leopardovi(vid zmienene “pracerusiaceelementy”
    Na tigorvi mi vadila diakritika ktoru som nemohol vsunut kombinaciu klaves (Shift a makkcen plus pismeno) ale priamymi vsuvanim pismen to slo a slovnik VYHLADAVAL kdezto:
    Zaujimave je ze v leopardovi to ide(klavesove skratky pisania diakritiky ..ale nefunguje samotny engine Lingea lexicon, co je  horsie a nepouzitelne pre pracu s mojim macom

    Su veci ktore viem prehliadnut ale po vcerajsku to bolo fakt ze jedna z poslednych kvapiek:

    som pridal prispevok na mujmac.cz: http://forum.mujmac.cz/read.php?119,2385325

    Skor by som pripisal asi k virusom, ktore sa aj so switchermi presunuli aj na macosx

    PS: samozrejme ze virusy asi nemohli byt na predchadzajucich systemoch..ked sa zdali nestabilne a malo rozsirene, teraz je tomu naopak tak mame sa naco tesit

    Uzivatelom som od Amigy kde som prevadzkoval emulatorom Shapshifter s OS 7 a problemy neboli podla ziadne!(pisanie vo Worde 97, bolo na Amige zazrak,…
    Dnes pri tolkych GB v RAM slotoch a Rychlostiach…
    ale to patri do inej diskusie

    Pekny clanok, dakujem

    Stastny novy rok, nech vam BootCampy na tigroch funguju;)

  14. Leopard používam od uvedenia bez najmenších problémov a ani po prvom update som nepostrehol rozdiel, pretože som nemal aký, lebo šlapal skvelo aj pred tým. Používam ho na Webdesign, teda grafika + kódovanie. A keď to povie aj Pavel Kout (pozdravujem) tak nieje čo riešiť :). Terazky tu je majorom Leopard…

  15. Pekny clanok. Pripajam sa k spokojnym pouzivatelom Leoparda.
    Zatial mi oproti Tigrovi nefunguje len Scaner Microtek ScanMaker i900. ScanWizard 7.54 sa sice nainstaluje aj spusti ale ked pohnem misou alebo niekde kliknem tak padne.

    VESELY SILVESTER. UZ MI TO ZACINA ZIT POD OKNAMI.

  16. Tiez sa pridavam k nazoru, ze Leopard napriek nejakym tym mucham je prudko pouzitelny system. :) Stale mu chyba vyzrelost Tigra, ale ta isto pride s dalsimi updatmi.

  17. …tak uvidime o par hodin ci nam na tigeroch bootcamp bude ficat…osobne verim, ze hej, nech dalsia investicia do mojho imaca nie je kvoli win.:)

  18. Pokračovanie Marošovho článku hodnotím opäť pozitívne. Dovolím si poukázať na nepresnsti v článku a doplniť niektoré dôležité fakty. Keďže som nečítal diskusiu k článku, budem sa pravdepodobne v niektorých veciach opakovať, tak mi to odpustite.

    K NeXTSTEPu:

    NeXTSTEP bol preportovaný (aj) na Intel. Išlo o port NeXTSTEPu verzie 3.1 a bol vydaný ako NeXTSTEP 486 v roku 1993. Tam treba hľadať prapôvod portovateľnosti Mac OS X na Intel. Dôležité je, a v článku sa to nespomína, že bol na NeXTSTEPe predstavený prvý webserver a prvý web browser na svete!

    K OpenStepu:

    Tento OS vzniknuvší so spolupráce Sunu a NeXTu sa tiež v článku nespomína a mal by sa. Rhapsody bol ako “otec” Mac OS X postavený nad OpenStepom 4.2. OpenStep 4.0 je pokračovateľ NeXTSTEPu. Čiže NeXTSTEP je možné považovať za “pradeda” a OpenStep za “deda” Mac OS X, ale nie je pravda, ze Mac OS X je logickým pokračovateľom NeXSTEPu. V skratke, OpenStep 4.x obsahoval API a frameworky, kt. NeXTSTEP jednoducho nemal. Navyše OpenStep používal kernel Mach 3.0, kým NeXTSTEP použival Mach 2.5, atď. OS Rhapsody bol uvoľnený pre Intel (máme to tu opäť) a PPC. Mac OS X Server 1.0 bol uvoľnený už len pre PPC.

    K Mac OS X:

    Nesúhlasím s prezentovaným názorom, že Apple “drzo” predával Public Betu Mac OS X za 29 babiek. Správne sa v článku uvádza, že Apple poskytoval neskorší discount $29, takže toto nekorešponduje s drzým predajom verejnej bety Mac OS X. Btw, betatesteri ho mali zadarmo. Cheetah a Puma si dovolím označiť tiež za betaverzie, aj keď ich Apple označoval ako plnohodnotné OS. Skutočne použiteľný začal byť až Jaguar a to od patchu 10.2.6. Najlepšie bol odladený pri 10.2.8.

    Nie je pravda, že Mac OS X 10.3 bol “už krásne vyladený”! Zo začiatku bol taký padavý, že ľudia naň nadávali a ospevovali stabilitu Mac OS X 10.2.8. Tento model sa opakoval ešte niekoľkokrát. Finder v Pantherovi mal síce novú funkcionalitu, ale vďaka mizernej podpore práce so sieťami to bolo niekedy strašné. Nakoniec nemusíme chodiť ďaleko, ešte v Tigrovi to tak bolo. Novopredstavený Filevault bol síce peknou fíčurkou, ale ani sám Apple ho neodporúčal používať pokiaľ boli na disku ozaj dôležité dáta.  

    Tiger bol z pohľadu architektúry Mac OS X dovtedy najväčším krokom vpred. Novopredstavený Spotlight mal seriózne bugy a riešili ich systémové “apdejty”. Dashboard widgety sú písané v JavaScripte, nie v Jave a v Automatore sa nikdy nedalo ani sa nedá programovať! Automator je grafické GUI nad sadou skriptov, ktoré sa dajú spájať dokopy. Programuje sa v konkrétnych jazykoch, ktorých interpreter je invokovaný cez Automator.

    Port Mac OS X pre X86 nebol vyvíjaný nenápadne. Každý, kto sledoval OpenDarwin vedel, že existuje OpenDarwin 7.2 X86 (a skoršie), čo verziovo zodpovedalo Mac OS X 10.3. Takže pre zainteresovaných nebolo oficiálne ohlásenie portu Mac OS X pre X86 žiadnym prekvapením. Port je však jedna vec a prechod na Intel platformu vec druhá, toto bolo (očakávaným) prekvapením.

    Pri Rosette treba spomenúť, že je postavená na technológii od spoločnosti Transitive Corp., neprekladá inštrukcie z G5 (iba G3, G4 a AltiVec) a beží na jednom z dvoch jadier (Intel) CPU (resp. jednom CPU pri dvojprocesorovej mašine). Taktiež Rosetta nie je emulátor, ale dynamický translátor inštrukcií. Je to rozdiel.

    Mac OS X Leopard je síce poriadne inovatívny a je vo veľkej miere odlišný od Tigra, ale je to aj poriadny nedorobok. Má to svoj dôvod samozrejme.

    Gramatika: Písmenko vypadne, ale “zákazníkovy”, pls, opraviť a “kryptovať” je možné s lopatou na cintoríne, nie údaje na disku :).

  19. Mna by zaujimalo porovnanie s Win a hlavne kedy zacal byt mac lepsi ako win.
    Lebo kym som nemal Mac tak som si myslel,ze vzdy.Odkedy ho mam, neviem ci je vobec niekedy….

  20. Ahoj,
    jen mě zajímá taková hloupost, protože jsem nováček a “Evolúciu” jsem tudíž nezažil: transparentnosť oken (usuzuji tak z nahledu) byla už v Mac OS X Developer Preview 3 (február 2000, to je před XP)?! Ještě jsem si přečetl, že veškeré systémové grafické úkoly řešila grafická karta (třeba vykreslování oken?), ne hlavní procesor. Tak se ptám, jestli je to všechno jinak nebo windows s tím přišli až s uvedením visty (a ještě se super nároky na hardware). Takový mac 10.0 asi neběžel na dnešních nabušených grafických kartách, ze?
    No nekdo nad tim ohrne nos, ale pro mě je dost důležite, jak system vypada a jestli se mi pracuje dobre v peknem prostredi. Na xp win mi nejvic vadi to pomale a nesourode vykreslovani oken.
    Jestli jsou apple ve všem takhle novátorští, i v tom co neni vidět, tak klobouk dolu…
    Jo a nechápu, co to znamená ta core animation.
    Diky moc a ještě jednou moc

  21. Don Martinello: Ďakujem za to, že si si našiel čas spísať tie nepresnosti (slušne povedané, ja by som to nazval hovadské chyby), ktorým som sa zase raz nevyhol. Poopravujuem to v čo najkratšom čase. Pokiaľ však ide o 10.3, za názorom si stojím. Používal som 10.3 roky, pekne od 10.3.0 po 10.3.9 a k upgradu ma donútilo až to, keď sa mi pokazil počítač a kúpil som druhý rovno s Tigrom. Za ten čas som s ním nemal problém. Počítač som počas tej doby reštartoval len pár krát a to inak bežal nonstop až kým si motherboard povedal, že nesedí v serverovom počítači a dal výpoveď. O NeXTSTEPe a internete bola reč minule, tak som to nechcel ťahať aj sem, i keď opakovanie je matka múdrosti.

    Honza: Podpora transparencie bola naozaj ešte pred XPčkami, avšak plne urýchlené rozhranie grafikou tu bolo až od 10.2ky, tj. po uvedení XP. Do PC sveta táto technológia prišla až s Vistou. Nároky má WIndows oveľa vyššie, to je pravda, ale zodpovedá to iba aktuálnym nárokom. OS X potrebuje na akceleráciu GeForce 2 alebo pôvodný Ati Radeon s minimálne 16MB VRAM, no to bola vtedy pomerne moderná karta. Ak však chcete v Leopardovi skutočne všetky efekty, budete potrebovať kartu s podporou Core Image (tj. Ati 9600 a vyššie). Takže v súčastnosti si v tejto oblasti Windows a Mac nie sú nič dlžný. Nároky v oboch svetoch rastú úmerne s výkonom počítačov. Je však pravda, že pokiaľ ide o systémy 10.0 až 10.4, tie išli na rovnakom železe (hoc aj 400Mhz iMacu) stále rýchlejšie a rýchlejšie, s Leopardom sa však karta obrátila a aj niektoré, stále celkom výkonné PowerPC stroje sú z hry von. To čo malo v sebe G3 procesor dokonca úplne.

    A ešte ku Core Animation. Je to technológia, ktorá programátorom umožní efektívne tvoriť aplikácie pracujúce s animáciami. Aj neskúsenejší programátor si môže dovoliť urobiť aplikáciu s animovaným rozhraním tak, aby to nezobralo výkon celého stroja. O sile tohto tvrdenia predvedčil Jobs verejnosť, keď demonštroval aplikáciu, ktorá v 3D priestore živo urobila stenu zloženú zo stoviek videí a vyhľadávala v nich podľa názvu. Keď som to videl, skoro som spadol zo stoličky. Táto technológia využíva k takýmto výsledkom Core Image a Core Video. Využíva pritom hlavne GPU, ktoré je na to optimalizované. Procesor má teda možnosť venovať sa aplikáciam samotným, kým tieto výpočty rozhrania rieši takmer vždy oveľa výkonnejšia grafická karta, ktorá by inak zaháľala.

  22. No.. ja by som článku vytkol už iba taký malý detail, keďže všetko ostatné už tu spomenuté bolo.
    Vo vete: “…nebolo by dobré premárniť ju chybami v Golden Master verzií”  – má byť krátke i na konci. A takú istú chybu si urobil aj vo vete: “…pri dnešnom počte nastavení by to mohlo predsa len stratiť na elegancií.” a ešte na niekoľkých ďalších miestach.
    Prosto 3. a 6. pád jednotného čísla slov “verzia” , “elegancia” a pod… sa píše vždy s krátkym i.
    Dosť ma to miatlo, lebo za každým som si musel túto vetu prečítať dva krát, či mi niečo neušlo, keďže dlhé í sa používa v množnom čísle, tak reku, či som to správne pochopil… :o)
    Týmto zároveň aj pozdravujem jazykovú korektorku. :o)

    Inak článok si napísal fakt pútavo a som veľmi rád, že som si ho mohol prečítať. A to ešte v slovenčine! ;o)

    Čo sa týka Leoparda, mám ho nainštalovaný len pár dní, ale zatiaľ som si žiadnu chybu nevšimol. Snáď len jeden taký detail, ktorý ma dosť prekvapil, že Leopard má štandardne nastavené skrývanie prípon súborov. Dúfam, že to nie je predzvesť toho, že chce Apple ísť cestou až príliš zameranou na počítačových analfabetov, ktorých je, či chceme, či nie, aj v dnešnej dobe väčšina. Prvý krát som si to všimol na winXP a oni sa teda na takýchto ľudí vyslovene špecializujú. :o)

    Prechod z Tigra na Leoparda bol u mňa hladký, keďže som si na Leoparda vyhradil komplet nový, čistý disk. Dokonca aj automatické preloženie všetkých nastavení a súborov bolo až prekvapivo jednoduché a presné. Moje skúsenosti s Leopardom sú teda zatiaľ pozitívne.
    Je to príjemná a pekná mačička. ;o)

  23. Skvely clanok ako i serial, rad sa dozvedam informacie z historie mojho noveho operacneho systemu. Len tak dalej Maros, tesim sa na dalsie pokracovania!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.



Články, ktoré by sa vám mohli páčiť
pokračovanie článku

Inštalovať iOS 14 alebo nie?

Nový iOS prináša viacero zaujímavých zmien aj nových funkcií. Dôležitá je však aj otázka: aktualizovať už teraz alebo radšej ešte počkať?