Mac OS X 10.5: Evolúcia

Minule sme si popísali historické pozadie Mac OS X a stručne načrtli jeho stavbu. Tá sa ale menila, prispôsobovala užívateľom a zdokonaľovala až do dnešnej podoby. Dnes si teda ukážeme, ako sa roky evolúcie podpísali na podobe systému. Neskôr nám to pomôže pochopiť, prečo sú niektoré veci v Leopardovi tak ako sú, a nie inak.Aktívne sa začali práce na prvej verzií OS X až v roku 1996, keď Apple odkúpil NeXT. Prvá verzia pre serverové účely sa na trh dostala už o 3 roky, ale pre radových užívateľov dozrel čas oveľa neskôr.

Server

Mac OS X Server 1.0 (marec 1999) bol prvým produktom snahy Applu vytvoriť novú generáciu operačných systémov. Dostal Platinum vzhľad z Mac OS 8, i keď boli decentne zmenené ikonky a pribudol Column view. Finder bol totiž úplne nahradený Workspace Managerom z NeXTSTEPu. Okná s neuloženými zmenami mali čiernu bodku v tlačítku na zatvorenie, tak ako to poznáme dnes. Veľmi výrazný je tiež chýbajúci Dock. Z vnútra je tento build významný hlavne integráciou prvej verzie NetBoot servera vôbec. Zaujímavosťou tiež bolo, že jeho emulačná vrstva Classic si poradila aj s Mac OS 8.5.1 na beh Classic aplikácií. Všetky ďaľšie verzie používali výhradne Mac OS 9. Mac OS X Server sa však vo svojej dobe veľmi nepresadil, chýbali aplikácie, stabilita bola otázna a v širokej verejnosti vyvolal strach kvôli užívateľskému rozhraniu, keďže Platinum dožíval a o Aque nikto nič nevedel.

Server

Mac OS X Developer Preview 1 bol prvým znakom toho, ako asi bude vyzerať systém pre masy. Slovko vyzerať je trochu zavádzajúce, pretože systém stále obsahoval vzhľad Platinum, ktorý pochádzal ešte z bájneho projektu Copland, a až neskôr si našiel cestu do OS 8. Ale niektoré mená aplikácií a rozloženie Apple Menu sa už nieslo v dnešnom duchu. Zmenil sa systémový font, ikonky, a odkazy dostali väčšiu šípku, ktorá symbolizovala, že naozaj nie sú viac než len odkazy. Dialógové okná používané pri otváraní a ukladaní súborov zostali rovnaké ako v NeXTSTEPe, ale pár aplikácií prevzalo viac-stĺpcové okná, totožné s tými dnešnými. Bola tiež predstavená prvá vývojárska verzia aplikácie Mail, vtedy známa pod názvom MailViewer. Rovnako vznikol aj TextEdit a začali sa objavovať prvé známky prípravy na multijazyčnosť. Začala sa tiež formovať aj aplikácia System Preferences, i keď vtedy vyzerala veľmi odlišne. Zaujímavé je, že už vtedy sa objavila ponuka pre nastavovanie dvojtlačítkových myší, aj keď vtedy Apple žiadne nevyrábal, čím pozdravujem všetkých, čo podceňujú silu pravého kliknutia a robia si preto z OS X srandu.

Server

Mac OS X Developer Preview 2 (december 1999) implementovala mnoho vecí, ktoré jej mali pomôct až k vám domov. Celý systém sa už dal nastaviť na jednom mieste – Mac OS Preferences – tak ako dnes. Od dnešného spôsobu nastavovania sa líši iba jednou vecou, bol lepšií. Na vrchu okna bol všetky položky uložené v rade a na spodku sa po kliknutí na jednu z nich objavili voľby pre ňu. Nemuseli ste sa tak stále vracať na hlavnú obrazovku. Uznávam však, že pri dnešnom počte nastavení by to mohlo predsa len stratiť na elegancií. Ale ak máte Mac OS X 10.5, skúste si otvororiť nastavenia Network. Všetky sieťové rohrania máte v uložené v jednom stĺpci, čiže okrem prechodu z horizontálnej na vertikálnu polohu to vyzerá takmer identicky, tj. prakticky. Zvyšná časť interfacu sa však akoby vrátila v čase, fonty aj ikonky boli znovu zmenené tak, aby všetko znovu vyzeralo rovnako ako v Mac OS 8. Pribudlo však praktické okno na zatvárianie aplikácií metódou Force Quit, ktoré môžte vyvolať klávesami Command+Option+Es­cape.

Build options

Zaujímavosťou tejto verzie bola možnosť kompilovať aplikácie pre Intel (!). Dnes to nie je nič prekvapujúce, ale vtedy, v roku 1999 bolo. Vedelo sa, že NeXTSTEP bol pripravovaný na multiplatformovosť, a pokladalo sa to za vedľajší efekt tejto skutočnosti. Nikto však s istotou nevedel, čo sa dialo za múrmi Apple centrály, kde sa veselo vyvíjal OS X pre Intel, ako poistka do budúcnosti. Až v horúce letné dni roku 2005 sa ukázalo, aké prezieravé konanie to bolo.

Project options

Je tu ešte jeden, snáď ešte zaujímavejší fakt. V ponuke ProjectBuilderu sa objavila ponuka Yelow Box for Windows. To bola aplikácia napísaná pramo na Macu, ale mala kód pre Windows a v sebe si tiež niesla všetky potrebné (a voľne šíriteľné) knižnice. To by umožnilo tvoriť aplikácie pre Windows a predávať tak na obe platformy, čo by iste prilákalo viac vývojárov. Nanešťastie, pokiaľ mi je známe, nikdy sa to nedotiahlo do konca, ale ak máte informácie o tejto problematike, zverte sa v diskusií.

Server

Mac OS X Developer Preview 3 (február 2000) je prvá verzia, ktorá prebrala vzhľad Aqua, ktorý bol značne odlišný od toho v Leopardovi, ale aj od prvej Public Beta verzie. Napriek tomu sa začala používať vykresľovacia technológia, ktorá je tu dodnes – Quartz. Ten začal miesto Postscriptu používať PDF. Nieslo a nesie to v sebe mnoho výhod. Prvou je, že PDF je otvorený štandard a Apple už nemusel platiť licenčné poplatky za Postscript. Okrem toho to prinieslo lepší Color management, vnútornú kompresiu, lepšiu interaktivitu, real-time antialiasing, transparentnosť, tiene a mnoho iného. Bez tejto technológie by rendering obyčajného okna by vtedy zabral niekoľko sekúnd, keďže tiene a priehľadnosť boli použité v hojnom počte. Okrem toho, mohol pracovať aj vektormi, čo sa v Leopardovi vďaka podpore nezávislosti na rozlíšení iste hodí. Ale po stránke použiteľnosti to bola tvrdá rana. Hlavne Dock vtedy strácal akýkoľvek zmysel. Bol neuveriteľne neprehľadný, pretože všetky odkazy, aplikácie, dokumenty… všetko bolo od seba absolútne nerozoznteľné. Všimnite si aj indikáciu behu aplikácií. Po spodnej strane obrazovky sa tiahol čierny pás a pod aplikáciami bol biely obdĺžnik, ktorý zmenil farbu na oranžovú, keď bola spustená aplikácia práve aktívna. Ale hlavné stavebné kamene UI boli jasné, vrátane pásov. Tie k rozhraniu neoddeliteľne patrili až do uvedenia Mac OS X 10.5, ktorý ich nahradil rovnomernou šedou farbou.

Server

Mac OS X Developer Preview 4 (máj 2000) bola hlavne o dolaďovaní funkcií, nie úplne dokonalej stability a užívateľského rozhrania. Dock sa dostal do podoby veľmi blízkej tej, ktorá bola v prvých ostrých verziách. Teda aplikácie vľavo, separátor a zvyšok doľava. Indikátorom spustených aplikácií však boli tri bodky, ktoré neskôr nahradil trojuholníček. Od finálnej verzie ho ale delila ešte jedna vec. Na zmenšovanie ikoniek používal metódu „nearest neighbor“ (najbližší sused) miesto dnes používanej bikubickej interpolácie. Vo výsledku to bolo oveľa rýchlejšie, ale inak dokonalé fotografické ikonky vyzerali neuveriteľne kockato a nevyhladene. Boli tiež vydané pravidlá, ako vytovoriť program tak, aby sa zhodoval s Aqua rozhraním. Jasne definovali, ako majú vyzerať ikony utilít, aplikácií a tiež kde sa majú nachádzať konkrétne položky v Menu Bare. Dodnes to takmer všetky aplikácie rešpektujú, čo neuveriteľne zjednodušuje používanie OS X. Developer Preview 4 bola posledná verzia OS X, ktorá nevošla do voľného predaja.

Server

Mac OS X Public Beta (október 2000) bola prieskumná loď Applu. Bola to silne nedoladená verzia, podobne ako predchádzajúce Developer Preview’s. Napriek tomu si Apple pomerne drzo trúfol predávať tento systém za 29 dolárov, i keď je pravda, že neskôr kupujúcim dal zľavu 29 dolárov na ďaľšie verzie OS X, čiže svojim spôsobom sa zákazníkovi peniaze vrátili. Pokiaľ ide o zmeny v rozhranií, Beta dostala grafitový vzhľad pre ľudí, ktorý majú niečo proti modrej. Dock dostal trojuholníčky na indikáciu spustených aplikácií a aplikácie pri spúštaní začali poskakovať. Ikonky v Docku tiež začali používať spomínanú bikubickú interpoláciu na dosiahnutie lepšej kvality ikoniek. Keďže to bola beta, Applu išlo predovšetkým o vychytanie chýb, čo bolo veľmi dôležité. Bola to veľká šanca začať odznovu a nebolo by dobré premárniť ju chybami v Golden Master verzií, ktorá sa blížila. Kupujúceho na obale tohto systému o tom jasne informoval tento text:

Dear Mac OS X Beta Tester,

You are holding the future of the Macintosh in your hands. Mac OS X is a new, super-modern operating system that will usher in a new era for the Macintosh. New from the ground up, Mac OS X is specifically designed for the Internet and includes advanced technologies for incredible improvements in stability and performance. It also features a stunning new interface called Aqua. This Public Beta will give you a chance to start using Mac OS X and give us a chance to hear what you think. Let us know by visiting our website at www.apple.com/macosx.

Thanks for your help and for being a part of Apple history. We couldn’t do it without you.

Je nutné uznať, že Apple mal výborný marketing, po prečítaní tohto textu musel mať každý zákazník skôr pocit, že zachraňuje vesmír, a nie, že inštaluje operačný systém.

Server

Mac OS X 10.0 „Cheetah“ (marec 2001) stál 129 dolárov a bol prvou ostrou verziou. Stále však nebol zďaleka tak stabilný ako dnešný Leopard a kernel panic nebol nič nevídané. Na svoj beh potreboval G3 procesor a 64MB RAM, čo sú na dnešné pomery veľmi skromné požiadavky. Avšak s 64MB RAM sa príliš neprejavil, a jeho používanie bolo skôr utrpenie. Odporúčalo sa 128MB RAM, čo v tej dobe bolo už dosť, a z výroby takmer každý počítač obsahoval len polovicu tohto množstva. Rýchlosť bola kritizovaná aj pre iné veci. Spúšťanie aplikácií trvalo príliš dlho aj na vtedy najmodernejších strojoch, zmena veľkosti okna tiež potrebovala dávku trpezlivosti. Jednoducho, táto verzia sa stále skôr podobala na betu, čo si veľa chvály nevynieslo. Chýbalo jej aj veľa dôležitých funkcií, nemohli ste prehrávať DVD filmy ani napaľovať CD, aspoň pokiaľ ste to neurobili cez OS 9. Audio CD sa dalo napaľovať cez iTunes až vo verzií 10.0.2. Dáta sa v tomto systéme napaľovať jednoducho len tak ľahko nedali. Rovnako siete s Windows prakticky nefungovali, pretože SMB bola pre OS X neznáma vec. AppleTalk tiež nefungoval a na AFP server sa dalo napojiť iba cez TCP/IP. Od beta verzie sa dizajnom líšila len v jednej veci, jabĺčko v Menu Bare sa presunulo zo stredu do ľavého rohu.

Server

Mac OS X 10.1 „Puma“ (október 2001) bol free upgrade pre používateľov 10.0, inak stál štandardných 129 dolárov. Naprával tie naväčšie nedostatky predchádzajúcich verzií. Vyslovene si žiadal 128 MB RAM, na druhú stranu, Apple zvýšil odozvu systému skutočne radikálnym spôsobom, a to aj v oblasti rozhrania. OpenGL sa zrýchlilo o 20% vďaka novým ovládačom. Pribudla podpora napaľovania cez Finder a iTunes, bol integrovaný DVD Player a zlepšila sa podpora tlačiarní rôznych výrobcov. Dock sa dal presúvať do strán vo vertikálnej polohe a vhod prišla aj aplikácia Image Capture na získavanie obrázkov z digitálnych fotoaparátov, ktorú osobne stále rád používam. Napriek tomu zostal OS X silne kritizovaný. Nemal nejak extrémne zaujímavé funkcie a bol oveľa pomalší než OS 9, na ktorom mnoho užívateľov zostávalo. Aj preto Macy štandardne bootovali do OS 9. Apple to v nových Macoch zmenil až keď sa systém dostal do verzie 10.1.2.

Server

Mac OS X 10.2 „Jaguar“ (august 2002) sa stal všeobecne prvou verziou OS X, ktorá bola odporúčaná každému. Systém dozrel a stal sa dostatočne stabilný na bežné používanie v širokom spektre uplatnenia. Z technologického hľadiska bola najväčšia zmena Quartz Extreme, ktorá presúvala výpočty spojené s UI na grafickú kartu a odľahčila tak hlavnému procesoru. Integrácia do podnikového prostredia bola uľahčená vďaka CUPS (Common Unix Printing System – modulárny systém tlače pre unixovo založené systémy) a lepšieho sieťovania, zvýšenie presnosovej rýchlosti v LAN, extrémne dôležitému sieťovaniu s Windows a tiež boli riešené bezpečnostné problémy. Užívateľom sa pre zmenu najviac páčila prítomnosť spam filtru v aplikácií Mail, ktorý bol vo svojej dobe považovaný za jeden z najlepších vôbec, prepracovaný Finder, ktorý mal vyhľadávacie pole v každom okne (napriek tomu bol oproti dnešnému dosť primitívny). Pribudli tiež nové aplikácie ako Adress Book, iChat a Inkwell, ktorý slúžil na rozpoznávanie písaného textu pomocou technológií vyvinutých pre Newton. Napriek výraznej kritike rozhrania sa Aqua zmenila minimálne, jedine Dock prišiel o svoje sexy pásiky.

Server

Mac OS X 10.3 „Panther“ (október 2003) bol už krásne vyladený a kandidoval na miesto jedného z najlepších systémov sveta. V rámci použiteľnosti bol Finder prepracovaný a disponoval sidebarom, čo výrazne urýchľuje navigáciu. Predstavil sa tiež v brushed metal vzhľade, ako to bolo známe z iLife aplikácií pred ním, vďaka čomu sa výzor systému opäť aspoň trochu unifikoval. Totiž pôvodná 10.0 bola síce mierne nepraktická, ale bola dokonale jednotná, postupným vylepšovaním a úpravami sa celkový look rokmi zlepšil a modernizoval, na druhej strane konzistentnosť rozhrania sa vytratila a aplikácie si mohli vybrať z rôznych vzhľadov. Aj pôvodná Aqua schéma sa zmodernizovala. S príchodom LCD monitorov boli pásiky ako pozadie okien a kontextových ponúk príliš výrazné a tak sa stlmili. Výborným a často kopírovaným zlepšením bola aj funkcia Exposé, ktorá podľa výberu zobrazí na obrazovke všetky okná, alebo okná konkrétnej aplikácie či zobrazí plochu. Výrazné boli aj funkcie ako Fast User Switching na rýchle prepínanie užívateľov, aplikácia Font Book na správu fontov, FileVault na šifrovanie dát na disku, iChat AV ktorý zvládal video konferencie, X11-ka vstavaná priamo do systému a mnoho iného. Pod kapotou sa okrem opráv odohralo aj pridanie Core Audia, na jednoduchú prácu s audiom, teda aby nebolo tak ťažké naprogramovať aplikáciu na prácu s ním.

Server

Mac OS X 10.4 „Tiger“ (apríl 2005) sa vyvíjal takmer dva roky, ale bol to špičkový systém, ktorý ešte stále drží majoritné postavenie na Macoch. Jeho tajné zbrane boli hlavne veľmi rýchle indexované vyhľadávanie podľa metadát zvané Spotlight a prídavná vrstva Dashboard, kde môže mať užívateľ malé jednoúčelové aplikácie písané v JavaScripte zvané Widgety. Updatované boli aj aplikácie ako Mail, Safari, ktoré dostalo RSS a iChat, ktorý podporoval viacerých ľudí vo videokonferencií. Celkom nová aplikácia bola Automator, v ktorej sa dá jednoducho automatizovať mnoho úloh jednoduchým princípom, keďže Apple Script sa napriek písaniu v prakticky spisovnej angličtine neujal. V Automatore pomocou jednoduchého rozhrania skladáte príkazy, ktoré v konečnom dôsledku vytvoria požadovanú akciu. Pridal sa tiež oxfordský výkladový slovník prístupný cez aplikáciu Dictionary a Xcode postúpil do verzie 2. Nové technológie, ktoré slúžia hlavne vývojárom boli Core Image na spracovanie obrazových dát (napríklad pridávanie bluru, filtrov a pod. bez nutnosti všetko písať do kódu ručne), Core Data na jednoduchú prácu s dátami (napríklad funkcie Undo, Redo, Save bez nutnosti explicitného vpisovania kódu programátorom) a Core Video, ktorý robil technicky to isté, čo Core Image, len to aplikoval pre Video. Umožnilo to tiež tvoriť aplikácie s real-time video efektmi. Tiger bol tiež prvý systém, ktorý bol vypustený na x86 architektúru, teda bol prispôsobený pre beh na Intel procesoroch. Apple totiž v pozadí celkom nenápadne vyvíjal x86 verzie všetkých verzií OS X paralelne s tými pre PowerPC ako zálohu pre situáciu „čo keby“, ktorá nastala, keď procesorom G5 (PowerPC 970 od IBM) došiel dych pri zvyšovaní frekvencie a nedali sa prispôsobiť tak, aby mohli byť montované do prenosných počítačov. Napriek tomu to nikto netušil až pokiaľ nebol na WWDC 2005 oznámený prechod. Jediným náznakom bola možnosť kompilovať pre Intel verzie OS X v ranných developerských preview verziách. Nikto však vtedy netušil, že sa to naozaj stane. Intel verzia OS X 10.4 sa však nikdy nedostala do voľnéo predaja, keďže všetky Intel Macy mali tento systém predinštalovaný. PowerPC aplikácie bežali na týchto verziách len vďaka Rosette, ktorá za behu prekladala inštrukcie a dosahovala výbornú rýchlosť. Avšak aplikácie optimalizované výhradne pre G5 procesory už podporované neboli, pretože sa nedali prekladať niektoré špecifické inštrukcie. Z praktických i syntetických testov som osobne nameral premierne 30% rýchlosti behu natívnych aplikácií, označovaných Universal Binary. Tieto aplikácie v sebe nesú kód pre PowerPC aj Intel procesory.

Server

Mac OS X 10.5 „Leopard“ je zatiaľ posledná verzia OS X. Je zmenený po stránke technickej i užívateľskej. Na prvý pohľad je viditeľný facelift rozhrania. Pôvodný pásikovaný dizajn sa na nové rozhranie takmer vôbec nepodobá a príslušnosť k predchodcom prezrádzajú iba modré (či grafitové) tlačidlá a sidebary. V rámci plnej podpory Windows je do Leoparda integrovaný Boot Camp (v Tigrovi bol dostupný iba ako samostatný program, navyše v beta verzií) na inštaláciu ostatných operačných systémov. Takmer každá bundlovaná aplikácia bol updatovaná na vyššiu verziu a dostala nové funkcie. Jedine aplikácia Sherlock bola odstránená a jej funkcionalitu čiastočne prebral Spotlight. Najznámejšie nové funkcie sú Time Machine na zálohovanie súborov, Spaces na tvorbu virtuálnych plôch a QuickLook na náhľady súborov. Z vnútra je dôležitá hlavne jeho 64-bitovosť riešená tak, aby 32-bitové aplikácie nepotrebovali žiadnu emulačnú vrstvu, dostavil sa aj update OpenGL, podpora pre čítanie HD-DVD a BluRay diskov a nový framework Core Animation, umožňujúci vývojárom tvoriť v ich aplikáciach komplexné animácie. Vnútorných zmien je však ešte oveľa viac, a popíšeme si ich v budúcich dieloch.

Tento prehľad históriou OS X, spolu s predchádzajúcim dielom, sú dobrý základ pre pochopenie zmien v Leopardovi, ktorými sa budeme zaoberať nabudúce. Skončila sa totiž éra opráv kritických problémov a ladenia, a práve preto sa Leopard stáva zlomovým systémom pre Apple. Áno, je pravda, že Leopard so sebou priniesol obrovské množstvo bezpečnostných updatov a niekoľko nových bezpečnostných chýb, ale s predchádzajúcimi verziami sa to nedá porovnať. Taktiež je to prvý systém, ktorý sa primárne zameriava na nové počítače s Intelom a je im prispôsobený lepšie, než starším PowerPC procesorom.

Zdroje:

Za opravu chýb v článku ďakujem Donovi Martinellovi, ktorý si našiel čas a vyjadril sa k nim v diskusií.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.



Články, ktoré by sa vám mohli páčiť
pokračovanie článku

Aká bude téma nového Apple eventu?

iPone, Apple Watch, iPad… To je len časť noviniek, ktoré nás môžu už budúci utorok čakať. Ktoré z nich majú väčšiu šancu stať sa súčasťou prezentácie?