Recenzia: Telefón Samsung Galaxy S – aký je Android z pohľadu Apple používateľa

galaxysrec-phone1

Nie je zvykom, aby na serveri zaoberajúcom sa takmer výlučne Apple produktami vyšla recenzia na konkurenčný telefón, ktorý až na to, že s iPhonom súperí, nemá so značkou nič spoločné. Prečo sme urobili výnimku? Je to prosté, nemohli sme odolať pokušeniu preskúmať, aká je táto „horúca novinka“, jeden z najpopulárnejších a najlepšie vybavených telefónov na trhu, v porovnaní s našim obľúbeným iPhonom. Zistiť, aký vyspelý je systém Google Android, druhý najpopulárnejší systém moderných mobilných telefónov, ktorý zaznamenal deväťnásobný medzriročný rast a náskok Applu neustále zmenšuje. Je pravda, čo sa hovorí? Je tento takzvaný „iPhone killer“ už taký pokročilý — po hardvérovej aj softvérovej stránke — že už nemá absolútne žiaden význam ostávať pri iPhone? Snažili sme sa, aby sme recenziou neodpovedali len na otázky Apple fanúšikov, ale na otázky každého, komu nezáleží len na tom, koľko megahertzov, megapixelov a megabajtov telefón má, ale či sa dá skutočne používať.

Na úvod

Pokiaľ nie ste zorientovaní v krátkosti telefón predstavím. Samsung i9000 Galaxy S je inteligentný telefón s štvorpalcovou multidotykovou obrazovkou, ktorý stavia výrobca aj recenzenti ako priamu konkurenciu iPhonu. Skutočne priamu. Samsung niekoľkokrát povedal, že telefón má lepší displej, alebo lepšiu anténu, ako zariadenie od Apple. Je to telefón, ktorý vám ponúknu u operátora asi prvý, keď poviete, že chcete iPhone a práve ho nebudú mať na sklade. Pokiaľ má váš kamarát HTC Desire alebo Sony Ericsson Xperia X10, tak potom Galaxy S je niečo veľmi podobné.

Mňa poznáte určite ešte menej ako Samsung, takže stručne: Posledné tri roky som používal iPhone a naozaj mi vyhovoval. Telefón od Samsungu som nikdy nemal. So systémom Android som sa už stretol, nikdy som však telefón nevlastnil, v mnohom som teda ostal prekvapený a nepripravený. Presne ako budete vy. Doma mám Mac a spolieham sa, že telefón si s ním bude rozumieť. Samsung som mal sedem dní, počas ktorých som ho používal ako hlavný telefón, iPhone ležal vypnutý doma na stole.

Samsung Galaxy S

Poster Andy vs Apple; autor ilustrácie: Chris Bishop

Deň prvý: Hardvér

Dizajn a hardvér telefónu je to, čo je zjavné hneď. Galaxy S je z rovnakej sorty zariadení ako iPhone — placka, ktorá ma na prednej strane veľký displej, pár tlačidiel a to je všetko. To nie je jeho jediná podobnosť. Vďaka kovovému rámiku, aký mal aj iPhone 3G či 3GS, sa zariadenie podobá tak veľmi, že nebyť veľkého vyrazeného loga Samsung na vrchu, väčšina neznalých si ho určite popletie.

Ako prvé som si všimol váhu telefónu. Samsung je o 20 gramov ľahší ako iPhone 4, a je to naozaj cítiť. Telefón je aj veľmi tenký — má necelý centimeter. Teda menej ako predchádzajúce modely od Apple a len o vlások (pol milimetra) viac ako najnovší iPhone. Na spodku má zariadenie zvláštny výčnelok, ktorého som sa sprvu obával, avšak absolútne neprekáža, či už je telefón v ruke, na stole, alebo vo vrecku.

Zariadenie je o pár milimetrov väčše ako iPhone — a aj keď som myslel, že podobný rozdiel sa stratí, je celkom citeľný. Napriek tomu, že je citeľný, určite to nie je niečo, čo by mi vadilo. Prečo aj? Do ruky aj vrecka sa pohodlne zmestí.

V recenziách zvyknú dielenské spracovanie Galaxy S chváliť. Oproti kovu iPhonu 4, ale aj oproti ostatným Applom, mi však Samsung v ruke pripadal skôr ako čínska hračka, o ktorej budem zajtra čítať v novinách, že ju museli stiahnuť z trhu. Nič proti.

Samsung Galaxy S Samsung Galaxy S

Porty a tlačidlá

Na nabíjanie a synchronizáciu používa telefón univerzálny Micro USB port, a aj keď nemôžem povedať, že mám doma viac Micro USB káblov ako Dock káblov, zmena je pre väčšinu určite vítaná. Pokiaľ si na ceste zabudnete nabíjačku, je celkom veľká šanca, že vám ju požičia niekto s Nokiou, Sony Ericssonom či HTC.

Dock konektor však predsa len chýba — kvôli príslušenstvu. Reproduktory s kolískou na iPhone a iPod sú bežné, reproduktor, do ktorého by ste mohli strčiť telefón s Micro USB som ešte nevidel (naviac by tam bol dole hlavou). Rovnako je to s FM transmittermi či inými stanicami do auta, AV káblami, externými akumulátormi, pripojiteľnými mikrofónmi a tak ďalej. Nehovorím, že sa nenájdu aj nejaké doplnky kompatibilné so Samsungom, pokiaľ však máte príslušenstvo pre iPhone, bude to pre vás predstavovať zbytočnú investíciu. Množstvo z týchto problémov, napríklad zapájanie v aute, by sa vyriešilo, keby mal Galaxy zabudovaný FM Transmitter. Žiaľ, rovnako ako iPhone, nemá ho.

Samsung čerpá inšpiráciu od iPhonu aj v tlačidlách, v mnohom sa však líši. Samozrejmosťou je ovládanie hlasitosti na ľavej strane zariadenia. Pod obrazovkou sa nachádza tlačidlo „Home“. Z každej strany je vedľa neho však ešte jedno tlačidlo — naľavo je to „Menu“ a napravo „Naspäť“. Tlačidlo na zamykanie/odo­mykanie a vypínanie telefónu sa nachádza netradične na pravej strane telefónu. Sprvu mi umiestnenie spôsobovalo problémy — vyzeralo to tak, že Samsung ho presunul len preto, aby sa v niečom od iPhonu líšil. Po pár dňoch si však na to zvyknete a má to aj malú výhodu. Pri bežnom držaní je tlačidlo na dosah, nemusíte teda meniť hmat, aby ste zamkli telefón, tak ako na iPhone.

Samsung Galaxy S

Až pri absencii hardvéroveho spínača pre tichý režim na Samsungu som si uvedomil, aká skvelá je táto drobná funkcia iPhonu. Telefón sa stišuje rovnako ako to bolo štandardom pred príchodom iPhonu — podržíte chvíľu tlačidlo na vypnutie a zvolíte požadovanú možnosť.

SIM karta

SIM karta sa v telefóne nachádza pod batériou, pri výmene treba telefón vypnúť. Opäť ďalšia z výhod iPhonu, ktoré si uvedomíte naplno až keď o ne prídete. Samsung si však u mňa nahnal dobré body tým, že používa štandardný formát SIM karty a na výmenu so sebou netreba stále nostiť na to určený nástroj.

Skutočne zábavné je, že aj keď si Kórejská firma uťahovala z Apple, kvôli problémom so signálom na iPhone 4, Galaxy S trpí problémami rovnako. Keď som telefón chytil určitým spôsobom, signál za pár sekúnd klesol úplne na nulu. Na rovnakom mieste mi na iPhone 4 klesal pol minúty a aj potom ostali 2 paličky.

Výdrž batérie

Galaxy má odoberateľný kryt, pod ktorým sa skrýva vymeniteľná batéria. Fakt, že iPhone má batériu zabudovanú je často kritizovaný, osobne som ale nikdy na telefóne batériu nemenil. Naozaj. Batéria v Samsungu má kapacitu úctyhodných 1500 mAh — jej reálna výdž však bola — aspoň v mojich testoch — absolútne mizerná. Kým najnovší iPhone mi vydrží 8 hodín zmiešanej prevádzky so zapnutým displejom, Samsung necelé 4. Ako je to možné? Veď procesor je prakticky rovnaký, displej používa šetrnejšiu technológiu a kapacita batérie je o niečo vyššia ako v iPhone. Nech sa nad tým zamýšľam ako chcem, jediné racionálne zdôvodnenie vidím v operačnom systéme. Multitasking funguje na Androide inak ako na Apple telefóne. Kým na iPhone sa mi cez noc (pri nečinnosti) vybije batéria možno o 2 alebo 3 %, na Samsungu sa vybije o 10 až 20.

Áno, mohlo to byť spôsobené tým, že telefón nebol úplne nový, ale pár týždňov používaný. No a? Veď batéria by vám mala vydržať minimálne rok alebo dva. Pri monotónnej neprerušovanej činnosti, napríklad prehrávaní videa, vydrží Samsung zhruba o dve hodiny viac, pripomeniem však, že iPhone tu vydrží 12 hodín. Nechcem prilievať olej do ohňa, ale v priebehu týždňa som niekoľkokrát siahol do vrecka aby som zavolal, len aby som si uvedomil, že telefón je zapojený na nabíjačke. Trávil tam skutočne veľa času. Čo je ešte zaujímavé, telefón vám od určitého percenta batérie nedovolí zapnúť prehliadač alebo spustiť fotoaparát.

Samsung Galaxy S

Foto: GSM Arena

Displej

Priznám sa, po hardvérovej stránke som bol asi najviac zvedavý na Samsungom tak veľmi ospevovaný displej. Po týždni môžem povedať, že je veľmi dobrý, nie je však lepší ako ten na najnovšom iPhone.

Najprv plusy. Veľmi dobrá je veľkosť, displej Samsungu má o pol palca väčšiu uhlopriečku ako telefón Apple. Vďaka inému pomeru však nie je takmer vôbec zmenená jeho kratšia strana (5,23 cm oproti 4,93 na iPhone). Druhá stana je predĺžená výraznejšie — z 7,4 cm na 8,71, teda takmer o jeden centimeter a tretinu. Pri aplikáciách som však mal pocit, že väčšia obrazovka je nevyužitá — prostredie nie je na Androide tak rozumne rozložené ako na iPhone. Obrazovka je teda výhodná najmä pri prezeraní videa.

Galaxy disponuje zobrazovacou technológiou Super-AMOLED, a aj keď marketing firmy je skôr zábavný (kedy bude Hyper AMOLED a Turbo-mega AMOLED?), technológia ma príjemne prekvapila. Farby sú výrazné a sýte, porovnateľné s iPhonom 4 a značne lepšie ako na ostatných mobiloch. Rovnako skvelé sú pozorovacie uhly a čierna je tá najhlbšia, akú som kedy videl. Aj v absolútnej tme je nerozoznateľná od vypnutého displeja — keď občas telefón pri zapínaní aplikácie zobrazil iba čiernu, nebol som si sprvu istý, či sa zariadenie nevybilo a nevyplo. Opäť — najväčšie využitie som videl pri fotkách a filmoch — ktorých farby sú podané na Samsungu výborne.

A teraz to zlé. Galaxy má rozlíšenie 800 × 480, teda o kus menšie ako iPhone 4. Hustota pixelov je 233 na palec, čo je teoreticky fajn a keby som skúšal telefón pár týždňov dozadu, bol by som sa najskôr tešil. Možno bohužiaľ, a možno našťastie, som však medzitým videl iPhone 4, a detailnosť displeju je oproti nemu značne horšia.

Po chvíli používania som si všimol aj ďalšiu zvláštnosť. Všetky jednoliate plochy majú cez seba pri detailnejšom pozretí akúsi mriežku. Problém postihuje aj písmená, ktoré sú vďaka tomu v malej veľkosti o niečo menej čitateľné. Dôvodom je podľa všetkého takzvaná Pentile matica bodov, ktorá v jednotlivých pixeloch vynecháva striedavo buď červený alebo modrý subpixel, čím sa dosiahnu nižšie výrobné náklady a spotrebu, má to však svoje dôsledky.

Na AMOLED displejoch je často kritizované, že majú veľmi zlú viditeľnosť v priamom slnečnom svetle, od Samsungu som teda veľa neočakával, ale prekvapil. Pri priamom porovnávaní je displej na slnku len o trochu menej čitateľný ako ten na iPhone.

Môj celkový dojem bol, že kým na filmy či fotky je Samsung lepší, na prehliadanie internetu, aplikácie, text a všetko ostatné nie.

Deň druhý: Operačný systém

Konečne niečo zaujímavé. Samsung Galaxy S je vybavený systémom Android, prakticky jediným systémom na mobilné telefóny, ktorý iOS-u dokáže aspoň konkurovať (používa ho HTC, Motorola, Sony Ericsson a ďalší). Napriek tomu, že verzia 2.2 tohto systému bola vypustená v máji, na Samsungu Galaxy S je len 2.1, a upgrade je nemožný. Firma sľubuje aktualizáciu neskôr v tomto roku, vo všeobecnosti však platí, že aktualizácie na Andorid nevychádzajú. Dôvod je prostý — výrobcom viac ako na spokojnosti zákazníka záleží na tom, aby predali druhý telefón skôr. Galaxy okrem štandardného systému obsahuje aj jeho nadstavbu od Samsungu s názvom Touchwiz. Čo konkrétne nadstavba „zlepšuje“ sa asi nikdy nedozviem, pretože vypnúť ju možné nie je. Vždy keď teda budem spomínať systém Android, rátajte s tým, že o ňom hovorím vrátane samsungových úprav a rozšírení.

Tak ako čerpá hardvér telefónu Galaxy S zjavnú inšpiráciu v iPhone 3G/3GS, tak čerpá jeho softvér zjavnú inšpiráciu v systéme iOS. Bezostyšné kopírovanie a lá Microsoft však má pre zákazníka výhody — telefón nie je úplne neznámy a zvyknete si naňho rýchlejšie.

Až také rýchle to však nie je. Začnime symbolicky — obrazovkou na odomykanie. Kým na iPhone je prostredie premyslené tak skvele, že ho pochopí bez vysvetlenia 10-mesačné batoľa, ja som sa po prvom zapnutí Samsungu iba vyjavene pozeral, čo vlastne telefón chce. Skúšal som ťukať, pridŕžať prst dlhšie, ale nedarilo sa. Až nakoniec som prišiel na to, že mám „chytiť“ celú obrazovku a „odsunúť ju“. Je to neskutočne jednoduché — ale až keď viete ako na to. iPhone 4 som požičal desiatkam ľudí, nikdy som žiadnemu nemusel vysvetliť, ako zariadenie odomkne. So Samsungom by som to musel robiť zakaždým. Neskôr som zistil, že na novom telefóne sa inštrukcie zobrazujú, na mojom však neboli.

Plocha

Na ploche vás privítajú známe ikony. Videl som Gmail, Maps či Phone, dosť ich však chýbalo. Prezrel som ostatné plochy, no neboli ani tam. Vskutku, Android organizuje aplikácie trochu iným spôsobom. Plocha neslúži na organizáciu všetkých aplikácií, ale iba na tie obľúbené — podobne ako dock v Mac OS X. Programy sú schované v priečinku Applications, tie ktoré používate často, môžete jednoducho „vytiahnuť“ na plochu. Sprvu mi v orientácii pomohlo aj vyhľadávacie políčko, ktoré sa nachádza na vrchu prvej obrazovky a skveje sa veľkým nápisom Google.

Samsung podporuje na ploche widgety. Pár zaujímavých „miniaplikácií“ som mal umiestnených vedľa ikon počas celého týždňa a nemôžem povedať, že sú v niečom zlé, drvivá väčšina je popravde zbytočná. Treba si uvedomiť aj ich veľkosť – môžu zabrať kľudne až osem alebo dvanásť miest na ikony, teda polovicu alebo trištvrtinu obrazovky.

Samsung Galaxy S

Aplikácie

Trochu odlišná je aj navigácia v aplikáciách. Kým na iPhone máte vo väčšine aplikácií v ľavom hornom rohu šípku pre návrat o jeden stupeň (presunutie na domovskú obrazovku je na oboch telefónoch riešený stlačením tlačidla), na Androide je na návrat vyhradené hardvérové tlačidlo. Je to aj výhoda, vo všetkých aplikáciách sa vracia úplne rovnakým spôsobom — no aj nevýhoda, tlačidlo sa nestláča fyzicky, je len „dotykové“ a tak sa vám bežne stane, že sa vrátite omylom iba pri obyčajnom držaní telefónu.

Rovnako má Samsung aj druhé tlačidlo pre zobrazenie menu v aplikáciách. Keďže väčšina tlačidiel a možností aplikácie nie ja štandardne zobrazená, zjavia sa až po stlačení tohto tlačidla. Musím povedať, že tento nápad sa mi veľmi nepozdáva. Nikdy som nevedel, čo môžem v menu hľadať, keďže od jednej aplikácie k druhej sa to líši, a dokonca niekedy sa to mení aj rovno v jednej aplikácii. V iPhone je všetko umiestnené priamo, takže je všetko jasné a ušetríte si aj zbytočné „kliky“.

Softvérovo je Galaxy vybavený veľmi podobne ako iPhone. Má štandardné aplikácie pre volanie a SMS, prehliadač a prehrávač hudby a filmov (o tých viac v samostatných častiach), aplikáciu na fotenie a prehliadanie fotiek, kalendár a e-mailový klient. To čo má Samsung „naviac“ oproti iPhonu, je asi desiatka nevymazateľných aplikácií tretích strán, ktoré nepotrebuje ani 5 percent používateľov, a mnohé z nich som ani za týždeň nezapol. Každý, kto podobné aplikácie potrebuje, si ich na iPhone za 5 minút nájde v App Store a stiahne. Hádam teda, že ich jediný význam je, aby si mohol Samsung odfajknúť všetky položky v porovnávacích tabuľkách.

Neprekvapivo, systém je veľmi spätý s Googlom a s vaším Google účtom. Niektoré aplikácie sa bez vášho prihlásenia ani nespustia. Prepojenie je naozaj veľmi pohodlné. Akonáhle som raz zadal svoje prihlasovacie údaje, mohol som sťahovať aplikácie z Marketu, mal som prístup ku svojim kontaktom, k e-mailu, a dokonca som si mohol písať s tými pár ľuďmi, čo používajú Gtalk. Telefón sa vás však snaží trochu násilne uzavrieť do Google vesmíru, to sa firma zrejme naučila od Apple. Aplikácia na chat nepodporuje okrem Gtalku žiaden iný protokol, pokiaľ chcete nastaviť iný e-mail ako Gmail, dá sa to, ale iba v sekundárnej, nie tak dobrej aplikácii (Galaxy má programy Gmail a Mail).

Rýchlosť a multitasking

Systém ma prekvapil svojou rýchlosťou, väčšina aplikácií sa zapla okamžite. Samsung disponuje rovnakým procesorom, ako ten, čo používa iPad či iPhone 4 a je podobne rýchly, ak nie rýchlejší. Takýto je väčšinu času. Párkrát za deň sa však stane to, že pri zapnutí aplikácie alebo urobení nejakého úkonu na 5 alebo 10 sekúnd jednoducho primrzne. Nie je jasné, či pracuje, oddychuje, alebo je niekde v ríši snov. Nereaguje ani na opakované ťukanie, vypnutie a vlastne na nič. Na starom iPhone sa tiež nejedna pokročilá aplikácia zapína podobnú dobu, je však aspoň jasné čo sa deje.

Multitasking je na telefóne urobený odlišným spôsobom ako na iPhone. Kým na Apple telefóne môžu aplikácie využívať len obmedzené funkcie, na Androide, aspoň z mojich pozorovaní, sú prakticky bez hraníc. Za všetky uvediem jeden príklad, Twitter a Facebook klient som si nastavil na pravidelné obnovovanie, a vždy keď som vošiel do aplikácie, čakali tam hneď aktuálne správy.

Toto je veľmi pohodlné, žiaľ, poplatok vo forme dvakrát rýchlejšie vybitej batérie nie je veľmi adekvátny. Keď som sa stretol s kamarátom, ktorý Android používa už dlhšie, spýtal som sa ho na to. „Google tvrdí, že aplikácie bežia po zatvorení v úspornom režime, ale to je samozrejme hlúposť“, povedal. „Dajú sa teda nejako vypnúť?“ spýtal som sa, „nie, až do reštartu bežia všetky, čo boli otvorené. Existuje na to aplikácia“. Hm, ďakujem pekne.

Notifikácie

Snáď v každej recenzii Android telefónu je medzi „kladmi“ na kraji strany uvedený systém notifikácií. Pôvodne som si myslel, že recenzenti jednoducho v mori nezaujímavostí nevedia nájsť iný klad a čudoval som sa, čo je zlé na systéme notifikácií na iPhone. Už sa nečudujem. Notifikácie na Androide sú naozaj oveľa lepšie.

Keď sa stane nejaká udalosť (napríklad nový e-mail), správa krátko prebehne v statusbare, potom tam svieti počet neprečítaných notifikácií. Keď prstom ťuknete na statusbar, nech ste v hociakej aplikácií, a potiahnete dole, dostanete sa na obrazovku upozornení, kde ich vidíte všetky a môžete si ich ďalej rozkliknúť, alebo hromadne vymazať.

Z notifikačnej obrazovky sa tiež ovláda prehrávanie hudby a môžete tu vypnúť alebo zapnúť WiFi, 3G, či Bluetooth. Niečo ako SBSettings na iPhone, ale bez jailbreaku.

Čo mi na Androide prekážalo možno najviac, boli zdanlivé maličkosti, ktoré však majú pri bežnom používaní celkom výrazný vplyv. Pekným príkladom je systém Copy & Paste, ktorý sice ani na iPhone nie je dokonalý, no na Androide je vyslovene zlý. V každej aplikácii sa používa inak, a napríklad vo webovom prehliadači musíte na jeho vyvolanie blúdiť v menu a potom máte na označenie iba jeden pokus. Ďalšia vec je presúvanie sa v texte, pri ktorom vám na iPhone pomáha virtuálna lupa. Na Androide musíte trafiť presne, prst nemôžete postupne posúvať.

Systém je celkovo oveľa menej konzistentný a v rôznych častiach vyzerá až ako nedorobený alebo odfláknutý. Kým aplikácia na prehrávanie hudby je prepracovaná podobne ako tá na iPhone, aplikácia Gmail vyzerá, ako keby ju „zbúchali“ za tri dni. Miesto ikon sú v nej len veľké neforemné tlačidlá s textom.

Kým aplikácia na prehliadanie fotiek má všetko, čo by mala mať, a pri presúvaní z jednej fotky na druhú sa skutočne zobrazí animácia posunutia ako na iPhone, pokiaľ fotky zobrazujete cez Fotoaparát, pri pohybe sa jednoducho vymenia bez animácie.

Čerešnička na torte detailov sú ikony. To, že nie sú tak pekne spracované sa dalo očakávať, v mnohých prípadoch sú však aj vyslovene nejasné a zavádzajúce. Tak napríklad, aj keď je checkbox v negatívnom stave, vizuálne je stále zaškrtnutý, líši sa iba farba značky — sivá alebo zelená. Keď to neviete, pár hodín sa nastaveniam naozaj čudujete.

Klávesnica

Dôležitá je klávesnica. Galaxy má dva prakticky úplne odlišné typy klávesníc. Štandardne nastavená je „Samsung klávesnica“, ktorá je v podstate skopírovaná no nedotiahnutá iPhone klávesnica a potom „Swype klávesnica“. O Swype som počul už veľakrát, a podobne ako pri Androidových notifikáciách, nikdy som si nemyslel, že by to naozaj mohlo byť také dobré. A opäť som sa presvedčil o omyle.

Na Swype klávesnici nepíšete ťukaním, ale ťahaním prstu od jedného znaku k druhému tak, aby ste utvorili celé slovo. Bol som naozaj prekvapený, ako spoľahlivo to funguje, kľudne sa môžete pomýliť a pridať písmeno naviac, zabudovaný slovník je kvalitný, a zistí, aké slovo ste chceli napísať. Nemal som pocit, že by bol Swype rýchlejší, to nie, bol však určite pohodlnejší, menej náchylný na chybu a dalo (vlastne muselo) sa na ňom písať bez problémov jedným palcom. Pokiaľ aj náhodou máte slovo, ktoré Swype nevie rozoznať, môžete ho normálne naťukať bez toho, aby ste klávesnicu prepli. Ak naopak, „nakreslíte“ niečo nejasne, dá vám softvér na výber.

Deň tretí: Internetový prehliadač

Browser je celkom podstatná časť moderného smartfónu. Ten na Samsungu je aj dobrý aj zlý. Veľmi pozitívnym prekvapením je rýchlosť. Presným testom som telefón nepodrobil, ale zdal sa mi rýchlosťou vykresľovania veľmi podobný iPhonu 4. Veľmi to pomáha hlavne keď ste pripojení mobilne. Po stránke sa pohybuje presne tak isto ako na iPhone, približuje sa dvoma prstami, alebo dvojitým ťuknutím jedného prstu.

Takmer rovnako kvalitný bol rendering, ktorý bol, vďaka rovnakému vykresľovaciemu jadru, tiež prakticky totožný so stolným počítačom. Niekoľkokrát sa mi však aj tak stalo, že z neznámeho dôvodu bol text na stránke zarovnaný na opačnú stranu, alebo že bol presunutý do iného stĺpca. Po refreshi stránky sa problém vyriešil, a tak bol zrejme spôsobený iba krátkodobým výpadkom signálu, aj tak sa mi však na iPhone nikdy nič podobné nestalo. Trochu mi vadilo aj to, že vždy pri pohybe po stránke sa obrázky „rozpixelovali“, čo som na iPhone tiež nikdy nepostrehol.

Aj keď niektorí by mohli mať po veľkom Adobe humbuku pocit, že všetky mobily sú vybavené Flashom, a nástroj nepodporuje iba zlý-zlý Apple, vyvediem vás z omylu. Mobilný telefón Samsung Galaxy S nepodporuje Flash o nič viac ako Apple telefón. Vlastne, možno dokonca menej, keďže keď Galaxy narazí na Flash, nezobrazí nič, ani modrú kocku lega ako iPhone. Firma Flash sľubuje rovnako ako Android 2.2, o tom sa však môžeme rozprávať, až keď to bude mať niekto v rukách.

Rozhranie prehliadaču

Hlavným rozdielom v prehliadači je teda používateľské rozhranie. Tak ako vo všeobecnosti na platforme Android, väčšina možností je skrytá pod tlačidlom menu. Chcete prepnúť tab, alebo otvoriť nový? Chcete refreshnúť stránku, lebo sa odmietla načítať? Vrátili ste sa naspäť a chcete ísť opäť dopredu? Na všetko musíte použiť Menu a teda je to o jedno ťuknutie viac. Priamo z obrazovky prehliadača je dostupná iba zmena adresy a uloženie momentálnej stránky ako bookmark. Návrat je možný cez hardvérové tlačidlo, to je ale všetko. Niekomu to môže vyhovovať, keďže pár centimetrov štvorcových je ušetrených na zobrazenie obsahu stránky, mne osobne však zbytočné kroky vadili.

Opäť ako v prípade celého systému, mi chýbali veci, ktoré som na iPhone považoval len za veľmi nepodstatné maličkosti, a až pri ich absencii som si uvedomil, aké sú užitočné. Jeden príklad je scrollovanie na vrch po ťuknutí na statusbar. Druhý sú tlačidlá „Predchádzajúce“ a „Ďalšie“, ktoré pomáhajú prepínať medzi políčkami keď vyplňujete webový formulár. Keď vám polku obrazovky zaberá klávesnica, trafiť sa do požadovaného poľa prstom nie je veľmi ľahké.

Deň štvrtý: Android market a sťahovanie aplikácií

Alternatívou k Apple App Store na sťahovanie externých programov je na Samsungu Galaxy S služba Android Market. Prihlásite sa pomocou svojho Google účtu, teda toho istého čo používate pre Gmail. Frontend aplikácie je veľmi podobný ako ten na iPhone, umožňuje prehliadať vybrané aplikácie, kategórie, najlepšie aplikácie či posledné pridané. Čo treba uznať, servery Googlu sú oveľa rýchlejšie (alebo je len služba lepšie optimalizovaná) a aplikácia je teda svižnejšia pri načítavaní dát aj cez mobilnú sieť.

A k aplikáciám samotným. Musím konštatovať, že programy, ktoré by mali byť prakticky rovnaké, napríklad oficiálny klient pre Twitter alebo Facebook, sa sice dajú používať, sú však výrazne menej schopné ako ich iPhone verzie. Veľmi zle je na tom aj ich prostredie. Vývojári používajú ikony pomenej, spoliehajú sa väčšinou len na jednoduché tlačidlá s textom, ktoré zaberajú trikrát toľko priestoru. Toto platí dokonca aj pre väčšinu hier, ktoré som videl.

Na druhej strane je treba povedať, že aplikácie si veľmi dobre poradila s tým, že takmer každý Android telefón má iné rozlíšenie (a možno práve preto je ich prostredie také, aké je), drvivá väčšina aplikácií funguje aj na šírku, čo sa o iPhone nedá povedať. Pri hrách, naopak, diverzita rozlíšení prekáža. Grafiku majú niekedy kvôli zväčšeniu viditeľne rozostrenú.

Samsung Galaxy S
Samsung Galaxy S

Napriek tomu, že Google sa hrdí tým, že počtom titulov stále dobieha Apple, výber je v skutočnosti len veľmi skromný. Tak napríklad hry, našiel som zopár celkom zábavných, mal som však pocit, že kým na iPhone sú skutočne dobrých hier desiatky alebo stovky, na Androide sa dajú porátať na prstoch. Chýbajú kvalitné tituly väčších značiek ako napríklad Gameloft alebo EA. Najlepšia závodná hra, ktorú som našiel pre Galaxy bol Raging Thunder, solídna hra, ktorá sa však s titulmi na iPhone ako Real Racing, Asphalt alebo NFS nedá porovnať. Ani po niekoľkých pokusoch sa mi nepodarilo naraziť na schopnú RSS čítačku, aj najlepšia z tých, čo som vyskúšal, bola zhruba taká, ako zlá čítačka na iPhone.

V Markete zato nájdete množstvo nelicencovaných plagiátov, aplikácií s tématikou Simpsonovcov, Family Guy, dokonca aj úplne očividnú kópiu hitu Flight Control s názvom Air Control. Google je možno až príliš „otvorený“, v recenziách na aplikácie priamo v Markete sa napríklad dočítate, kde si môžete programy sťahovať nelegálne.

A to je vlastne aj jediná možnosť, ako si nainštalovať platenú aplikáciu. Také totiž pre slovenský trh nie sú dostupné. Ešte raz — na Samsungu Galaxy S nie je možné cez Android Market stiahnuť žiadnu platenú aplikáciu, ste odkázaní na voľné tituly a takzvané „lite“ verzie. Zaobísť sa teda budete musieť bez väčšiny kvalitnejších programov.

Zvláštny je aj samotný proces sťahovania aplikácií. Telefón vás vždy pred ním alibisticky upozorní, čo všetko môže program robiť. Väčšinou sú tu zahrnuté položky ako telefonovať, vymazávať ľubovoľné súbory z karty a podobne.

Deň piaty: Hudba, filmy, fotky, synchronizácia

Multimediálne prehrávače v posledných rokoch dosť výrazne klesli na obľúbenosti vďaka tomu, že všetky ich funkcie už vedia zastávať aj smartfóny.

Samsung, teda aspoň ten, ktorý som používal, má 16 GB zabudovanej pamäte. S väčšou kapacitou sa nevyrába, môžete si ju však rozšíriť pamäťovou kartou Micro SD. Všetky teoretický klady a zápory menovať nebudem a ani ich neviem, jeden veľký rozdiel mi je však známy. Kým za dvojnásobnú kapacitu iPhonu musím doplatiť 120 €, za dvojnásobnú kapacitu Galaxy zaplatím zhruba 40 €.

Otázka ale je, či sa na túto pamäť vôbec dá niečo nahrať. Vyskúšal som teda pripojiť telefón k počítaču. Žiaľ, neudialo sa nič. Skúsil som pozrieť nastavenia, kde sa dala vybrať voľba pripojenia na počítač. Na výber bola asi pätica (!) viac alebo menej známych možností pripojenia, z ktorých najrozumnejšie znelo „Mass storage pripojenie“. Pripojil telefón opäť, stále však nič. Po určitom čase som prišiel na to, ako ďalej a stiahol som notifikačný panel, kde bola možnosť pripojenia telefónu. Vybral som pripojiť.

A stále nič. Po ďalších dlhých chvíľach, keď som menil možnosti pripojenia, pripájal a odpál telefón a reštartoval ho, som sa rozhodol pomôcť si na internete. Po pár minútach som zistil, že problém je bežne diskutovaný a riešenie je zapnúť v nastaveniach takzvaný USB debugging. Urobil som tak, a telefón sa mi podarilo pripojiť. Skúsenosť to nebola príjemná, na druhej strame, viem si predstaviť, že prvá skúsenosť windows používateľa s iTunes nie je o nič lepšia.

Od tohto bodu sa to však naštastie iba zlepšovalo. Hudbu sa mi podarilo nahrať na prvýkrát, stačí vytvoriť novú zložku a nahrať do nej pesničky. Galaxy prehráva MP3, čo ma veľmi prekvapilo, nemá problém ani s AAC hudbou naimportovanou z CD priamo cez iTunes. Prehrávač hudby vyzerá takmer rovnako ako ten na iPhone. Ponúka prehliadanie všetkých pesničiek, podľa autora alebo playlistu, pri prehrávaní zobrazuje veľkú fotografiu albumu a tlačidlá pre zapauzovanie pesničky, jej preskočenie a spínače pre náhodné miešanie (shuffle) a opakovanie hudby. Hlasitosť sa dá nastaviť iba pomocou hardvérových tlačidiel.

Prehrávač funguje aj po uzamknutí telefónu, kde sa dá ovládať aj cez widget z odomykacej obrazovky. Rovnako sa dá ovládať odhocikadiaľ zo systému po vysunutí notifikačnej obrazovky. V skratke povedané, viac alebo menej sa prehrávač používa úplne rovnako ako ten na iPhone. Jediná vec, ktorá sa mu dá vyčítať je, že hudba sa vypne pri zapnutí fotoaparátu. Nenašiel som tiež maličkosti, ako napríklad vlastné hviezdičkové hodnotenie pesničiek alebo počet prehratí, toto však zrejme veľa ľuďom chýbať nebude.

Pokiaľ nechcete nahrávať pesničky ručne, môžete použiť program dobuleTwist, ktorý je v podstate iTunes pre Android a používa aj vašu pôvodnú iTunes knižnicu. Možno nemá toľko možností, ale na účel synchronizácie mi poslúžil veľmi dobre.

Veľkým plusom pre Samsung je (minimálne pre niektorých) zabudované rádio. Je celkom dobre použiteľné a jednoduché, funguje však len po zapojení slúchadiel. Veľkým sklamaním je kvalita zvuku. Čakal som niečo podobné, ako pesničky, ktoré mám uložené, je to však sto a jedna. Basy sú veľmi slabé a reprodukcia je celkovo horšia a menej kvalitná. Som si vedomý, že analógový prenos nemôže byť taký kvalitný, ale v aute rádio určite takto neznie. Aby to nestačilo, rádio zďaleka nenájde každý kanál, iba tie s lepším signálom.

Video

Galaxy prehráva samozrejme aj video. Tu má nad iPhonom prevahu — okrem štandardnej dvojice MP4/H.264 si poradí aj s kodekmi DivX a Xvid, teda tým, čo býva väčšinou označené ako AVI. Ušetríte si teda prácu s konverziou. S čím si telefón neporadil, bol anamorfický formát, teda keď jeden pixel neodpovedá štvorcu, ale obdĺžniku. iPhone mi rovnaké video spracuje bez problému, našťastie sa však nejedná o bežne používaný štandard.

A aké je samotné prehrávanie videa? Ako som spomínal, väčšia AMOLED obrazovka je veľmi nápomocná. Pomer strán takmer presne spadá na 16:9 (presnejšie je to 5:3, teda 16:9,6). Farby sú veľmi sýte a pekné, mám dokonca pocit, že Samsung si pomáha a ešte viac ich softvérovo kontrastuje. Toto má zmiešané výsledky v tmavých scénach, kde síce uvidíte viac, zvýrazňujú sa však kompresné artefakty a šum a finálny obraz teda vyzerá skôr zle.

Fotoaparát a videokamera

Fotoaparát telefónu má 5 megapixelov (2560 × 1920), teda prakticky rovnako ako iPhone. Napriek tomu sú však fotky o niečo menej detailné, telefón má aj o niečo horšie podanie farieb, aj keď toto sa líši od jednej fotky k druhej. Galaxy nemá blesk, čo mu býva často vyčítané. Problém je aj v rozhraní, ktoré je zaplnené množstvom poväčšine naozaj zbytočných nastavení. Tak napríklad, až spätne som zistil, že zozačiatku som fotil v rozlíšení 640 × 480 (0,3 megapixelu), lebo recenzent, ktorý mal telefón predo mnou nastavil také.

V recenzii iPhonu sme veľmi kladne ocenili kvalitu videa. Aj keď Samsung má rovnaké rozlíšenie, teda slušných 1280 × 720, kvalita je opäť horšia. Záznam mi skôr pripomína, keď niekto upscaluje video do rozlíšenia, v ktorom pôvodne nebolo. Videá sú naviac nahrávané v nie až tak rozšírenom formáte 3gp.

Samsung Galaxy S Samsung Galaxy S

Záver

Po týždni so Samsungom Galaxy S a Androidom som ostal pozitívne prekvapený. V skratke — hardvérovo, až na kvalitu dielenského spracovania, Galaxy nemá chybu. Softvérovo sa jedná o telefón s ktorým spravíte takmer všetko to, čo na iPhone, budete si však musieť zvyknúť na ťažsie ovládanie a horšie prostredie. Rozhodujúce sú ale dve veci: žalostná výdrž batérie (zhruba polovica oproti najnovšiemu iPhonu) a ešte slabšia dostupnosť aplikácií tretích strán.

Samsung Galaxy S bez viazanosti stojí o 200 € menej ako iPhone 4 — 490 € oproti 690 €. Myslím si, že aj napriek rozdielu sa viac oplatí kúpa iPhonu 4. Pokiaľ máte cenový strop, povedzme 500 €, radšej by som vám navrhol zvážiť kúpu iPhonu 3GS. Áno, má horšie rozlíšenie, horší fotoaparát a je aj pomalší ako Samsung, má však rovnaké jednoducho použiteľné rozhranie a výber aplikácií ako iPhone 4.

Samsung i9000 Galaxy S nie je zlý telefón, vlastne je celkom dobrý, svojho najväčšieho konkurenta však neprekonáva.

Za zapožičanie telefónu ďakujeme spoločnosti Orange

Viac článkov na tému
Inzercia